DOBRÝ DEŇ

Keď sa darí, tak sa darí. Hneď po príchode do krytu som na jabloni oproti videl ďatla. Dúfal som, že by to mohol byť ďateľ hnedkavý a tak som nasadil hlas tohoto druhu s cieľom prilákať ho bližšie. Ignoroval ma. Asi preto , že to bol Ďateľ veľký. Na moje prekvapenie sa však zrazu na konár posadil samček Ďatla malého. Druh, ktorý som síce už mal v portfóliu ale nikdy tak blízko.

 

Potom to už išlo ako po masle. Jeden exemplár za druhým. Žlna sivá na smreku v susedovej záhrade, Žltochvost domový, neuspešný útok Sokola myšiara na kŕdeľ vrabcov po ktorom si frustrovane sadol na vrcholec duba, prvý Kolibkárik čipčavý tento rok, Drozd plavý, Škorec lesklý a nakoniec Žltochvost hôrny.

 

 

 

  

Susedovi prišli na stavbu ukrajinskí robotníci a tak som vyrazil do lesa, kde sa podarili ešte Tesár čierny, Králiček ohnivohlavý a Muchárik červenohrdlý.

 

 

 

JEHO VELIČENSTVO ROHÁČ

Dubový les nad záhradou obýva okrem iných aj náš najväčší chrobák Roháč veľký. Žije v dutinách starých stromov a v mŕtvych pňoch. Našťastie nie je hospodárenie v bratislavskom lesoparku podmienené len ziskom a tak drevorubači nespôsobujú úbytky prirodzeného prostredia a zdroj obživy tohto krásavca. Neznižuje sa tak jeho populácia. Večer je ešte stále možné pozorovať prelety týchto turbo letcov ponad záhradu. Sem tam niektoré zosadnú a dajú mi príležitosť. U roháča sa prejavuje sexuálny dimorfizmus, ktorý spočíva v tom, že pohlavia sú rozdielne. Samce sú celkovo väčšie ako samice a majú veľké hryzadlá a hoci vyzerajú hrozivo, sú príliš slabé na to, aby človeku ublížili. Naopak menšie samičie hryzadlá môžu spôsobiť bolestivé uhryznutie. Roháče používajú hryzadlá k zápasu medzi sebou rovnako ako jelene.

 

 

69. VTÁČÍ DRUH

Posledné dva mesiace sused prestavuje dom a tak nemalo zmysel chodiť  do krytu. Sýkorkám a vrabcom zvuk zbíjačky alebo karbobrúsky nevadí. No druhy, na ktoré som zvedavý ja, preferujú viac ticha. Minulý týždeň som videl na susedovom strome Žlnu sivú. Nemal som však foťák. Naposledy som skóroval posledný februárový týždeň s Vranou čiernou a Sýkorkou chochlatou. Dlhá doba. Na ďalší druh som si mal ešte počkať.

 

Prakticky hneď po východe slnka som dnes ráno zaujal pozíciu a plný očakávania som dúfal, že robotníci nepokazili dva roky budovaný vtáčí hotel . Zo začiatku sa zdalo, že je všetko po starom. Sýkorky, brhlíky, vrabce a penice. V diaľke na vrcholcoch stromov vrany a sojky.  Okolo pol siedmej sa to stalo. Na ostnatý drôt si sadlo niečo, čo zaujalo moju pozornosť. Bolo to čerstvo z hniezda vyletené mláďa muchárika. Ale akého. Ani tí najlepší ornitológovia nedokážu niekedy určiť čisto len z fotografie či je to Muchárik čiernohlavý alebo Muchárik bielokrký. Čuduj sa svete a ani ja som to nevedel. Pri dospelých exemplároch to nie je problém ale mladé kusy s prvým perím, to je iná káva. Asi dve minuty poskakoval po konárikoch kríkov v susednej záhrade. Urobil som ešte zopár fotiek. Prišiel som domov, stiahol a spracoval fotky a poslal ich mojim mentorom. Pre istotu trom. Nevedel som sa dočkať ale na šťastie odpovede prišli rýchlo. Tri pozitívne z troch. Je to potvrdené: Muchárik bielokrký, čo znamená, že som ráno dostal svoj 69. druh pred krytom.  Dúfam, že sa zdrží a dá mi minimálne ešte jednu šancu

 

 

 

VÍTANIE SLNKA

Tmavý les presvetlený slnečnými lúčmi  je neraz ťažké sústo pre amatérskeho fotografa ako som ja. Jednotlivé časti fotky alebo fotografovaného objektu bývajú zdevastované prepalmi, tmavými plochami alebo kombináciou oboch. Úprava RAW formátu v LR v takomto prípade nie vždy pomôže. Keď som dnes ráno videl, že Muchár sivý si vybral za štartovaciu plochu k lovu hmyzu koniec suchého konára osvetleného bodovým "reflektorom" a zapichnutého v tmavom bahne potoka, napadlo ma využiť kontrast samotného osvetleného objektu a tmavého pozadia a vytvoriť tým túto fotografiu.
 

  

AKO SOM ŠIEL NA DUDKA

Sú dni, keď idem na fotenie na náhodu bez známeho cieľa a sú dni, keď sa rozhodnem fotografovať dopredu určený druh. Tomuto cieľu potom prispôsobujem výber lokality, taktiku a fototechniku. Takto to bolo aj dnes. Vybral som sa na Dudka chochlatého a Vlhu hájovú. Šiel som do údolia pod Sandbergom. Mnoho krát v minulosti pri fotení včelárikov som tu bol svedkom aktivity týchto dvoch druhov. Po hodine márneho čakania som začal špekulovať, že pôjdem vyššie a urobím zopár obrázkov kolónie včelárikov a vtom sa objavil. Dudok poletoval z miesta na miesto po pieskovej stene a hľadal niečo "pod zub". Predstavujem si pri fotení aj lepšiu spoluprácu ale nakoniec som sa pobavil a s obrázkami som spokojný.

 

 

 

SITTING RHINO

Vidieť sedieť psa alebo mačku je bežné. Sediaceho koňa sme mohli vidieť v kovbojkách. Videli ste však sedieť nosorožca? Nech sa páči.

HORÚCE CHVÍLE V PIESKOVNI

Jedno popoludnie sme sa cestou domov z NP Seewinkel zastavili v lome starej pieskovne. Čakalo nás tam ohromné zoskupenie vtákov na jednom mieste. Vo vyhĺbených dierach hniezdili Včeláriky zlaté, Škorce lesklé, Kavky tmavé a Sokoly myšiare. Nory a hniezda mali vo vzdialenosti jedného metra. Bolo zaujímavé sledovať interakciu jednotlivých druhov, ktoré hromadne nalietavali na jednotlivcov iného druhu v snahe ukázať svoju prevahu. Z tohoto povyku si ťažkú hlavu nerobili iba sokolíci. Samec najprv hrdo vystavil svoj hrad a keď samica prejavila záujem, hupli na to a urobili čo mali.

BOCIANY MARCHAUENU

V prírodnej rezervácii Marchauen (Naturreservat Marchauen) sa snažia o zachovanie pôvodných mokradí a lúk, čo prispelo k tomu, že sa miesto zaradilo medzi územia s najväčším výskytom kolónií bocianov bielych v strednej Európe. Záplavové územie lužných lesov a lúk rieky Moravy je sprístupnené tromi okruhmi so štyrmi pozorovateľňami.

 

 

 

Sú tri značené okruhy- chodníky, po ktorých je dovolený pohyb:

Červený bocianí, 2 km dlhý,
Zelený ropuší, 4 km dlhý,
Modrý bobrí, 7 km dlhý.
 

 

Samotné názvy prezrádzajú tematické zameranie. Ak využijeme spoločné úseky a vyhneme sa jednej z nezáživných častí na hrádzi, tak dostávame jeden okruh dlhý približne 8 km. Od vstupu je vo vzdialenosti okolo 100 metrov vidieť výhľadovú plošinu. Je vyvýšená na koloch, otvorená – nekrytá, s lavičkami. V období hniezdenia je tu osadený ďalekohľad. Plošina má dobrý výhľad na lúku a hlavne na stromy plné hniezd bocianov.
 

 

 

Cesta vedie lužným lesom. V prípade zaplavenia sú tu mosty na prekonanie prelievajúceho sa ramena cez chodník. Pri jazerách sú kryty so zatvárateľnými oknami na sledovanie diania na jazere. Miesta na laviciach pri oknách je tu tak pre 4 - 6 ľudí. Je to ideálne miesto na tichý relax s ďalekohľadom v ruke alebo teleobjektívom na fotoaparáte. Dajú sa pozorovať bobry, spevavce, vodné vtáky a bahenné korytnačky.
 

 

Okrem bocianov bielych môžme zaznamenať husi divé, labute, bociany čierne, volavky popolavé, haje červené, haje tmavé, orliaky morské, orly kráľovské, sokoly myšiare, hrdličky poľné, včeláriky zlaté, tesáre čierne, strakoše obyčajné, vlhy obyčajné, škovránky poľné, sedmohlásky obyčajné, penice čiernohlavé, sláviky obyčajné,  kanáriky poľné, strnádky lúčne, strnádky obyčajné  a mnohé iné.
 

 

 

Počas našej návštevy sme zaznamenali vypustenie uzdraveného bociana. Po prvých neistých metroch si plachtenie očividne užíval. Dostal čo mu patrilo. Slobodu.
 

 

 

SKALIAR MODRÝ

Posledné májové týždne som sa vrátil do školských lavíc a zdokonaloval sa v španielčine v Malage na juhu Španielska. Je nad slnko jasnejšie, že keď som v škole nesedel, tak som fotografoval. Prakticky v centre mesta, na hradbách blízkeho Castilla som objavil hniezdiaci pár Skaliara modrého.

Stačilo mi sedieť na okraji hradného múru. Obidvaja pred tým ako zaleteli k hniezdu ešte prileteli ku mne ako keby sa prexvedčiť, že im odo mňa nehrozí nebezpečenstvo. Už boli vycvičení, lebo okolo idúci turisti boli k hniezdu ešte bližšie. Je pravda , že žiadny z nich ani netušil o existencií hniezda.

Samička sa približovala až na tri štyri metre k môjmu stanovišťu. Ako sa neskôr ukázalo, hniezdo komplet celá rodina opustila už po troch dňoch. Šťastie praje pripraveným. Večne hladné mlaďatá potrebovali svoje a tak sa rodičia točili pred hniezdom každé dve tri minúty. Malú ukážku je možno vidieť na priložených fotografiách.