blog

blog

utorok 30. septembra 2014

AKO V BASE


"Vo väzení väzni žijú, čakajú na amnestiu" spieva skupina IMT Smile v známom songu. Hneď som si naň spomenul, keď som videl, čo tí chlapi, pardón býci maďarského šedého rohatého plemena, v tej ohrade stvárajú. Je všeobecne známe, že dlhodobý pobyt za mrežami mení sexuálnu orientáciu väznených mužov a žien. Zvieratá asi nie sú výnimkou. Počas desiatich minút som videl viac sexu, rozkoše a polôh ako v dvojhodinovom porne. Prakticky neprestávali. Každú chvíľu na seba skákali dva, tri a niekedy aj štyri kusy. Paradoxom bolo, že to nerobili na voľnej ploche výbehu niekde v diaľke ale priamo pri plote okolo, ktorého viedol turistický náučný chodník. Ten využívajú hlavne školy na rozvíjamie vzťahu detí k prírode. Prítomným desať ročným detskám to bolo všetko hneď jasné a celý priebeh šťavnato komentovali. Mobily v ich rukách robili jednu fotku za druhou. Len pani učiteľka sa potichu červenala. Ráno cestou do roboty ani netušila, čo dnes deti naučí.
 
 
O tom, že si to užil ten býk hore nepochybujem ale ani ten dole nevyzerá, že by bol obeťou znásilnenia. Naopak pôsobí dojmom, že vie ako sa to robí aj na dolnej pozícií.
 
 

sobota 27. septembra 2014

FEINSCHMECKER

Tento mladý muflón je očividne feinschmecker. Nielen preto lebo je to rakúšan z Tirolska. Hlavne preto, lebo dáva prednosť chladnému dúšku čapovanej horskej minerálky. Nebude predsa piť starú vodu z kade, kde sa žaby kúpu.

NP SEEWINKEL IV.

Prichádza jeseň. Obdobie, ktoré je pre birdwatchera v tomto národnom parku najzaujímavejšie. Najbližší mesiac budú migrujúce vtáky prilietať a odlietať v intenzívnejšom rytme. Na dlhej ceste na juh sa vtáky zastavia načerpať sily a doplniť tukovú vrstvu.  Šanca spozorovať nový druh rastie každým dňom.  
Chavkoš nočný
Chochlačka sivá

Chochlačka vrkočatá
Dudok chochlatý

Haja červená
Pipíška chochlatá
Králik divý
Kormorán veľký
Lyska čierna
Strnádka trstinová
Sliepočka vodná
Skaliarik sivý
Rybárik riečny
Trsteniarik spevavý
Trasochvost žltý
Volavka popolavá
Vlha hájová
Čaplička vlasatá
Škorec lesklý
Sviňa divá
Pŕhľaviar červenkastý

piatok 26. septembra 2014

RUJA NIE JE PRECHÁDZKA

Chlapi. Keď si pozriete tieto fotky, nedajte sa oklamať pocitom závisti, že frajer má toľko dievčat. Behať po lese alebo poli, porážať sokov a naháňať výhru do  háremu môže byť adrenalín a zábava. Keď ich však máte po hromade, musíte sa ukázať v tom najlepšom svetle. Všetky musíte presvedčiť, že na to máte. Niet divu, že alfa samec vydrží na vrchole len slabé dva tri roky.

Jeleň behal nervózne hore dole po poli a naháňal roztrúsené skupinky laní do jedného veľkého stáda.
Aj napriek tomu, že na okolí nebol žiadny iný samec, neustále ručal z plných pľúc.

Keď sa mu podarilo vytvoriť hárem, bol očividne spokojnejší. Minimalizoval tým prípadnú neveru.

utorok 23. septembra 2014

CIKÁDA

Snáď každý, kto bol na dovolenke v stredomorí, počul hlučné zvuky, ktoré vydávajú cikády. Pokúšal som sa ich nájsť na boroviciach veľa krát v Grécku, Chorvátsku či Taliansku. Nikdy sa mi to nepodarilo. Až minulý rok na Sicilií som zvolil revolučnú metódu. Na vhodnej lokalite s nizkymi stromami som sľúbil manželke nákup v zlatníctve keď nejakú nájde. Od toho momentu nemali cikády šancu. Po chvíli boli odhalené a mohol som ich nafotiť. Príšerky nie sú síce krásne ale o to sú hlučnejšie.
 
 


 
 

pondelok 22. septembra 2014

DUNAJEC

Povodie pohraničnej rieky Dunajec patrí ku skvostom slovenskej a aj poľskej prírody. Obrázky pltníkov na Dunajci sú notoricky známe. Aj napriek hluku asi 30 člennej skupiny kolegov pri firemnej popoludňajšej prechádzke bolo možné vidieť stopy pobytu divej zveri. Bobrami obhryzené stromy, stopy vydier v piesku, ryby vo vode, nad hlavami letiaci bocian a užovka v tráve sľubovali možný zážitok. Rozhodol som sa, že na druhý deň ráno si privstanem a pekne potichu v čase, keď všetci ešte budú spať, pôjdem na prieskum. Keby som sa zmienil o mojom pláne, určite by sa chcel niekto z kolegov pridať. To však neprichádzalo do úvahy. Ani 10 tequilerov mi jazyk nerozviazalo. Okolo polnoci som dopil posledný a vytratil sa z teambuildingu spať. O pol piatej ráno som už odfukoval na ceste k rieke.
 
 
 
 
stopy vydry
Nemal som nad čím špekulovať. Sadol som si na okraj asfaltky a skryl sa za cestné zvodidlá a zeleň tak aby som mal na dohľad štrkové lavice. Stíšil som sa a dúfal som, že sa niečo ukáže. Svetlo ešte nebolo najlepšie.  
Nad hlavou mi čierna veverička lúpala šišky.
  V blízkom potoku Orešnica perlavá zapíjala práve rozobraté mravenisko. Viem si predstaviť, že mravce treba dobre zapiť

Voda bola nízka a meandrujúca rieka vytvárala dosť miest na pozorovanie. Posunul som sa hneď ako som cítil, že mi hrozí zmrznutý zadok. Aj napriek tomu, že bol júl, cesta bola studená. Postupne som prešiel asi 5 km úsek rieky.

V tom som ho zbadal. Bocian čierny. Kráčal po naplavených kameňoch a zháňal niečo pod zub.
Sorry, pod zobák

 Zdržal sa asi dve minúty. Nenašiel nič a tak zmizol za ohybom rieky.
 
O kus ďalej sa na vode ukázala Vydra riečna. Zamierila k blízkemu ústiu. Nazrela do koryta potoka a stratila sa v nádeji na nejaké raňajky.

Na raňajky som si vtedy spomenul aj ja. Kolegovia tušili, že som niekde vypadol fotiť a tak nerobili paniku. Prišiel som rovno k prestretému stolu. Poviem Vám: niet nad rannú kávu.