STAROSTLIVOSŤ O PERIE II.

Keď som sa ráno pozrel z okna našej spálne, prvé čo ma napadlo, bola nadávka, lebo vonku pršalo a možnosť vyraziť niekam fotografovať sa vytrácala. Druhé čo som urobil bolo, že som sa rozbehol pre foťák. Hneď oproti oknu sedela Hrdlička záhradná. Chovala sa veľmi nezvyklo. Starostlivosť o perie pri nej pôsobilo skôr ako užívanie si kúpeľov. A to aj napriek tomu, že boli len 4 stupne Celzia nad nulou. Sprchovanie sa v daždi so zdvihnutým jedným a potom druhým krídlom som videl po prvý krát. Robila to pokojne. Najprv 5 minút jedno krídlo, potom prestávka a 5 minút druhé kídlo. Takto to zopakovala zopár krát za sebou. Po skončení procedúry odletela.

PORÁČSKA DOLINA

Posledné roky sme s Andy pravidelne na jeseň navštevovali Poráčsku dolinu na Spiši.  Okrem spoločnosti fajn východňarov, dobrej zábavy a domáceho jedla a pitia bola hlavným dôvodom opakovanej návštevy okolitá príroda. Ubytovať sa dá priamo v doline a cez zimu je k dispozícií upravovaný svah s vlekom. Aj napriek tomu, že v noci v doline klesala teplota pod nulu, vydržali sme s krojovanou ľudovou hudbou pri ohni dlho po polnoci. Fotky ako tancujem karičku ( výhodňarsky tanec) na ľade na tento blog však nedám.

 

 

Hlboké lesy a rozsiahle pasienky sú ideálnou kombináciou pre zver a vtáctvo. V doline žijú všetky druhy poľovnej zveri. Predátori sú bohato zastúpení ako migranti alebo rezidenti, vrátane rysa, vlka a medveďa. Cez deň na hrebeni slnko niekedy prehrialo vzduch na prijateľných 10 stupňov.  Farby jesene a krásny výhľad na Vysoké Tatry býval odmenou pre tých, ktorým sa nelenilo vstať, prekonať kocovinu a vyjsť na vrcholky pasienkov.

 

Jeseň je čas migrácie a v lese a aj na pasienkoch to len tak frčalo od šumu krídiel. Sadol som si tak aby som bol ako tak krytý zvrchu a od chrbta a s dobrým vetrom. Potichu som sledoval vtáky na ťahu hore pásom kríkov až po hrebeň.

 Mlynárka dlhochvostá

Hore je Stehlík zelený a dolu sú Sýkorka hôrna so Sýkorkou veľkou. 

 Neočakával som, že toho bude viac.

Na moje prekvapenie najzaujímavejšie bolo prisadnutie krahulca na strom asi desať metrov odo mňa. Po jeho prílete vtáčky v kríkoch okamžite stíchli a Zajac poľný sa z trávy pod suchým stromom rozbehol ako by mu išlo o život. Ďakoval som za možnosť sekvenčného snímania. Na jedenástej fotke z tridsiatich mal zajac akčne všetky nohy vo vzduchu.  Ako z rozprávky: No počkaj zajac!

 

Na protisvahu sa po chvíli ukázala srnka a na horizonte mladý jeleň so skupinou laní.

 

  To všetko sa podarilo za necelé tri dopoludňajšie sobotné hodiny.

Vrcholom programu však bola nedeľná pravoslávna procesia na miesto božej muky.  Miestni veriaci z dvoch spriatelených dedín na opačných stranách hrebeňa sa stretávajú niekoľkokrát do roka na kopci pri božej muke. Na čerstvom vzduchu sa poprechádzajú, zvítajú, niečo popijú, spoločne sa pomodlia a utvrdia vo viere. Pekný zvyk. Každý dôvod vyjsť si do prírody sa počíta.

 

 

Pre nás to bola rovnako exotická akcia ako sprievod budhistov v Bangkoku alebo modlenie moslimov v ázijskej časti Istanbulu. Neváhali sme a radi sa po výzve tejto vychádzky zúčastnili.

 

 

 

DAKTARI

Pamätáte si na tento americký seriál z prostredia afrického safari? Okrem iných hrdinov tam vystupoval škuľavý lev Clarence. V čase vysielania som nemohol chýbať pred obrazovkou. Veterinári tam používali čiernobielo zebrovano maľovaný  jeep.  Vlastniť raz takéto auto bol jeden z mojich detských snov .

 

Dnes už na to síce mám peniaze  ale viem, že by som vyzeral ako blbec, keby som po Bratislave jazdil v aute s takýmto dizajnom. Musel som improvizovať a splniť si tento sen v kompromisnej podobe. Tu je. Veď sny si treba plniť. Aj keď len v záhrade.

 

Ako vidíte, vozidlo je moderné, krásne a pri tom univerzálne, do prírody aj do mesta, má maximálny dojazd, minimálnu spotrebu a perfektné jazdné vlastnosti.

 

DELFÍNY & VEĽRYBY II.

Na tému druhého blogu o delfínoch a veľrybách sme museli zájsť do Karibiku. Vidieť delfíny v otvorenom mori je krása a mnohokrát sa nám to už podarilo. Opakovane v Stredozemnom mori, v Červenom mori, v Tichom oceáne na pobreží Kostariky alebo na pobreží Yucatánu v Mexiku.

 

Vyžaduje to však veľa času a peňazí. Nie vždy sa to podarí. Bežný turista môže navštíviť delfinárium a v tom prípade to už len chce mať tie financie. Ceny nie sú zrovna najnižšie. Prevádzka delfinária ako ju poznáme z európskych, ázijských alebo amerických dovolenkových destinácií je totiž na financie a technológie náročná záležitosť. Kubánci majú nedostatok obidvoch. Divokí komunisti nedopustia zarobiť viac a embargo ešte divších kapitalistov má negatívny dopad na možnosť vybaviť zariadenie modernou technológiou. Preto miestny koumáci vymysleli dva druhy zariadení, ktoré ich nestoja tak veľa a prinášajú Fidelovi nejakú tú valutu do štátnej kasy.

 

Jedno delfinárium urobili vo vnútri mangrovníkového porastu, Jednoducho mrežou prehradili vodný kanál na oboch koncoch a postavili na jeho breh tribúnu a hlavne kasu pre hostí. Priamy kontakt s oceánom zabezpečuje prívod čerstvej vody.

Cez veľkú mrežu môžu prejsť ryby a aj kôrovce, ktoré sú ich  prirodzenou korisťou a môžu im spestriť nudný väzeňský život. Je to väzenie ale prirodzené brehy a striedanie prílivu a odlivu im navodzuje bližšie spojenie s prírodou.

Mne osobne sa to páči viac ako krištalovo filtrovaná a upravovaná voda v modro natretom betónovom bazéne a veľké sklenné okná na sledovanie podvodnej aktivity. Na prevádzku nepotrebujú  el. energiu ani žiadnu chémiu. Čistá eko prevádzka. Proste BIO.

Druhý typ zariadenia je obrovský "výbeh", ktorý je dookola sieťou a pontónmi ohradený na otvorenej ploche. Blízky ostrov je výhodný z logistického a bezpečnostného hľadiska.

Ilúzia "slobody" je ešte dokonalejšia a veľmi podobná tej čo zažívajú kubánci každodenne už 60 rokov.  Bezprostredný kontakt so živlom okolo si delfíny môžu vychutnávať nepretržite a za každého počasia. Vrátane búrok a hurikánov. Jedna blížiaca sa búrka nám takto krásne vykreslila oblohu.

 Maximálne desiatky, niekedy až stovka návštevníkov naraz musí použiť loď aby si mohli pozrieť predstavenie alebo si dokonca zaplávať s týmito "plešatými rybami".

Niektoré delfíny majú celkom pekné prdelky. 

Keď odhliadnem od faktu, že je to tiež väzenie, tak si dovolím povedať, že je to jeho najprijateľnejšia podoba. Je to ale len môj názor. Byť zatvorený niekde kilometer od pobrežia v betónovom zariadení a tri krát denne sa predvádzať niekoľkým tisícom divákov sa s týmto určite nedá porovnať. Je to MEGA SUPER EXTRA BIO väzenie. Delfíny boli komunikatívne, hravé a jašili sa s návštevníkmi.

 Tu je tá hore spomínaná plešatá ryba

 

 

LÍŠKA HRDZAVÁ

Líšku hrdzavú som už niekoľkrát v minulosti videl ale jej použiteľnä fotka mi v portfóliu chýbala. Ako som už spomínal v predchádzajúcich príspevkoch tak jedna mladá samička bola ochotná podeliť sa o pol hodinu svojho života. Najprv sa kryla za tenkou vetvičkou ako by chcela ukázať, že sa vie schovať. Tak to robia aj ľudské mláďatá mysliac si , že keď si samé zakryjú oči, nikto ich už nevidí.

 Potom chvíľu polihovala. Pôsobila uvoľnene a dokonca urobila zopár krokov smerom ku mne.

 Zase chvíľu polihovala nespúšťajúc zo mňa oči.

Potom urobila zopár krokov ako keby chcela povedať tak ahojte ja už idem. Ja som ten pohľad nemej tváre preložil ako výzvu aby sme ju nasledovali. To som aj urobil. Sondovala a zňuchávala pod každým kameňom, pod lístim a v dutinách stromov. O kus ďalej našla mŕtveho hlodavca a hrdo nám ho ukazovala. Niekoľko krát ho vyhodila do vzduchu. Najprv som myslel, že je ešte živý ale pri pozornejšom pohľade bolo jasné, že vyzerá ako keby pochádzal z egyptskej hrobky. Pripomínal skôr vysušenú múmiu ako šťavnatú pochúťku.

Zopár krát ju požula a potom v celku prehltla. Všimnite si pozorne výraz tváre toho božieho stvorenia na obrázku dole. To je presne moment kedy jej sústo prechádzalo hrdlom. Tak nejako by som sa tváril aj ja keby sme sa o mŕtvolu podelili a musel by som svoju polovicu prehltnúť. Určite by ma naplo. Hlad je ale hlad.

Po raňajkách sa otočila a požiadala pohľadom priamo do objektívu o trochu súkromia. Buď chcela  odovzdať svetu niečo hodnotné alebo sa jednoducho dosrala z tej predchádzajúcej lahôdky.

Keď sme sa dostali na pomedzie lesa a lúky odbehla v ústrety ďalším skvelým dobrodružstvám a keď nestretne nejakého poľovníka alebo chovateľa bažantov určite bude žiť naveky.