Už som o tom písal v blogu o Výrovi skalnom. Fotky z workshopov sú v našich podmienkach ľahko rozpoznateľné. Na akcií býva opakovane množstvo ľudí a internet je potom zaplavený rovnakými scénami s tými istými potvorami. Aj napriek tomu na podobné akcie rád chodím. Sú pripravené viaceré témy a zvieratá. Ani nie tak pre fotky ako pre možnosť si nacvičiť niektoré postupy. Nie som natoľko cieľavedomý, že by som si len tak pre zábavu niečo nacvičoval. Zaplatím si preto za možnosť sa niečo naučiť. Celkom iná káva je ale zachytenie lietajúceho Orla skalného sotva 20 metrov pred sebou. Prirodzený lovecký inštikt lovca mamutov sa vydriape z hlbín na povrch a už je to len o úlovku. Workshop neworkshop. Fotím.
Organizátori vyberú scénu. pripravia zvery a ide sa na vec.
Úlohou sediacej orlice bolo pozerať sa do objektívov. Orol mal lietať smerom na skupinu fotografov. Zachytiť moment kedy sa oba dravce dostali do hĺbky ostrosti niekoľkých desiatok centimetrov nebolo ľahké.
Orlica ale nebola včerajšia. Bolo nad slnko jasnejšie, že ju iritoval hlavne poletujúci Samec. Nespúšťajúc z neho oči, bola k nám otočená hlavne temenom hlavy.
Čas od času sa otočila a potom sa zadarilo.
V jednom momente to začalo byť zaujímavé. Náš samec si sadol na strom a ponad naše hlavy prelietal krásny exemplár Orliaka morského. Pozrel na ten frmol dolu, obletel okruh a zmizol.
My sme porobili ešte zopár letoviek a prešli sme na inú tému.
Tou bola statická fotografia oboch orlov s korisťou. Úlohu koristi "dobrovoľne" na seba zobrala bažantica prinesená Radom. Už to mala za sebou. Rýchlosť a efektívnosť porciovania kuraťa nás prekvapila. Pár minút a bolo by po raňajkách aj keby korisť žral len samec.
Keď k dielu priložila drápy a zobák aj orlica, išlo to super rýchlo. Trochu sa poklbčili a kura bolo na dve časti.
