blog

blog

streda 29. apríla 2015

ČISTENIE ZÁHRADNÉHO JAZIERKA

Záhradné jazierko, ktorého hlavnou úlohou je slúžiť ako napájadlo vtákov pri mojom fotografovaní, býva po jesennom opadávaní listov a po zime zanesené nánosmi. Raz za čas je potrebné ho vyčistiť. V sobotu som sa na to vychystal ale čerpadlu sa nechcelo makať. V Baumaxe som musel kúpiť nové. V nedeľu sa potom dobrá vec podarila. Najprv som vyčerpal vodu a všetok nános  z dna jazierka povyberal. Vydrhol som aj fóliu a znova napustil vodu. Ryby pôsobili v čistej vode živšie a šťastne.
Čistá voda podporuje zrkadlenie sa hladiny 

Pohľad z krytu
 
Vyčistené dno 
 Výlov a sťahovanie rybiek do suda
 
 Jazierkový kryt
dočasný útulok
znovu napustený domov a následné vypúšťanie rýb späť do čistej vody
Vzadu je vidno krovinový kryt
 Zlatá rybka
 
 

NP SEEWINKEL VII

Tento národný park ma neprestáva prekvapovať. Je pre mňa záhadou kde a kedy a hlavne koľko  bude povrchovej vody v jednotlivých jazerách a terénnych depresiách alebo na lúkach a poliach. Kde celý minulý rok bolo plno vody tam je teraz sucho a naopak.  Nedarí sa mi zachytiť nejakú zákonitosť alebo kontinuitu. Človeka to núti prejsť celú oblasť a najazdiť aspoň 100 km v obave aby mu niečo neušlo. Stojí to ale vždy za to. Ako náhle sa niekde objaví mláčka, hneď ju obsadí množstvo operených nájomníkov. Minulý týždeň som tam bol v stredu a aj v piatok. Druhá návšteva bola vyvolaná aj prebiehajúcim  mini "veľtrhom" BIRDEXPERIENCE 2015, kde som pozbieral nejaké prospekty a vyskúšal 500, 600 a 800 mm objektívy Canon
 

 
 Rybár riečny
 Trasochvost žltý
 Labuť veľká a Kazarka pestrá
 Kalužiak červenonohý
 Kalužiak tmavý
 Trsteniarik pásikový
 
 Kažica lyžičiarka
 Pobrežník bojovný
 Hrdzavka potápavá

 Kulík riečny
Keď som bol nachodený, tak som si aj poležal
 Šabliarka modronohá
Hus divá
 
 Kulík morský


 Kalužiak sivý

Lyska čierna

utorok 21. apríla 2015

EL ROCÍO

Jednou zo vstupných brán do národného parku Doňana je mestečko El Rocío. Mimo hlavnej sezóny je to taká ospalá diera. Najzaujímavejší fakt, ktorý je zrejmý na prvý pohľad je, že v celom meste neexistuje asfalt alebo betón ako podklad na chodenie alebo jazdu. Všade je len viac alebo menej udupaný piesok páchnuci konským močom. Obyvatelia tým deklarujú, že mesto a ľudia patria koňom a kone patria k mestu. Nech sa človek pohne kamkoľvek všade to vyzerá ako vo westerne. Pred každým domom je drevená alebo kovová ohrádka na uviazanie koňa. Domy majú prednú stranu, ktorú je možné vidieť na priložených obrázkoch a potom zadnú, ktorá ústi do zadnej ulice. Tam je vstup do dvora a stajne. Na večer, keď sa ochladí, vytiahnu miestni domorodci kone zo stajne a prevetrajú im faldy prechádzkou po korze. Na okolitých pasienkoch sa pasú kone, muly a somáre. V meste je množstvo rodín, ktoré ponúkajú ubytovanie a eco turistiku spojenú s koňmi. Na uliciach sa nachádzajú obchody s jazdeckými potrebami a v jednom dokonca predávali klusácke sulky do terénu alebo drožky. Keď chce niekto zažiť kovbojku treba ísť do El Rocía.