blog

blog

pondelok 30. novembra 2015

PIPÍŠKA CHOCHLATÁ

Žije v strednej a južnej Európe a Ázii a v severo-západnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytuje najmä na poľnohospodárskej pôde. Typickým hniezdnym prostredím sú medze a okraje poľných a regionálnych ciest či železničných tratí s nízkou trávnatou vegetáciou. Živí sa prevažne rastlinnou potravou, napríklad semenami rôznych rastlín, travinami s rôznymi bylinami. Mláďatá sú kŕmené hmyzom. Na jar samce spievajú zväčša na zemi, na nízkom strome alebo počas letu, keď v širokých kruhoch obletujú hniezdne teritórium. Sfarbenie pipíšky chochlatej sa mení v závislosti od geografických podmienok. Je zavalitejšia ako škovránok, ale sfarbenie je podobné. Na hlave má výrazný špicatý chocholček. Meria 17 cm s rozpätím krídel 34 cm. Podobne ako ostatní škovránkovití nie je Pipíška nijak zvlášť nápadne sfarbená, zvrchu je svetlo hnedá s čiernymi škvrnami a pruhmi, ktoré má nápadné aj na hrudi a zospodu je špinavo-biela. Zobák a končatiny má ružové a na rozdiel od Škovránka poľného jej chýba biela farba na perí na chvoste. Pohlavia sa sfarbením nijak nelíšia. Patrí medzi užitočné vtáky. Hniezdi od apríla do augusta a ročne máva väčšinou dve znášky obsahujúce 2 až 3 vajcia, ktoré kladie do dobre ukrytého hniezda v zemi. Na vajciach sedí 12 až 13 dní a mláďatá hniezdo opúšťajú po 9 - 10 dňoch.

















piatok 27. novembra 2015

NP SEEWINKEL XI

Srnčia zver, zdá sa, sa dokonale prispôsobila životu v kultúrnej krajine. Vinohrady sú pravdepodobne ideálnym miestom pre ich život. Možno ju tam opakovane pozorovať celý rok. Táto kombinácia s inými poľnohodpodárskymi plodinami im poskytuje potravu a ochranu. Vinári sa o svoje poklady dôkladne starajú. Preorávajú riadky a odstraňujú starý porast. To znovu a znovu podporuje rast čerstvej paše po celý rok. Výška nosných drôtov im umožňuje neomedzený pohyb a rady viniča dostatočné krytie. Škody nespôsobujú, hrozno im nechutí, víno nepijú, tak prečo nie?
 
 
 
 

 
 
 
 

 

 

 
 
 


štvrtok 26. novembra 2015

NP SEEWINKEL X

Už som spomínal, že leto a skorá jeseň v parku v porovnaní s minulým rokom bola bez vody a aj bez množstva vtákov. Hlavne bahniaky sa mi nejako vyhýbali. Pri tejto návšteve bolo tesne nad nulou a  myslel som si, že silný vietor znižuje naše šance niečo nafotiť. Nakoniec ale z toho bol úspešný trip. Prvýkrát v živote som pozoroval Bučiaka veľkého a konečne som sa dostal na slušnú vzdialenosť ku Strakošovi veľkému. Množstvo kačíc, husí a bežných dravých vtákov tvorilo uspokojivý rámec pozorovaným vzácnejším druhom. Dokonca sme zazreli odlietajúci kŕdeľ cca päťdesiatich Žeriavov popolavých. Pravdepodobne to bol jeden z posledných v našich zemepisných šírkach.

 
Lyska čierna 
Žeriav popolavý
 Hus divá
 
 Kaňa sivá
Hus bieločelá
 Hvízdak veľký
 
 Kazarka pestrá

 Beluša veľká a Beluša malá
 
Trasochvost biely
Samec Kane močiarnej systematicky prehliadal tŕstie

 Keď natrafil na konkurenciu, neváhal a pazúrmi ju vykmásal
 
 Strnádka trstinová
 Beluša veľká
Myšiak hôrny
 
Myšiak severský
 Strakoš veľký
Pozorovali sme aj spoločnú skupinku srniek a bažantíc vo vinohrade. Zopár fotiek zverejním v ďalšom blogu. Podobne aj už spomínaného Bučiaka veľkého. Dúfam, že sa jeho príbeh ešte nejako vyvinie. Mal totiž zranené ľavé krídlo. Informoval som známych v Rakúsku a oni o ňom informovali kompetentných . Dúfam, že sa im ho podarí nájsť a poskytnúť mu pomoc. 


 
 
 

pondelok 23. novembra 2015

LETOVKY VÝRA SKALNÉHO

Fotografie dravých vtákov letiacich priamo do objektívu vznikajú v drvivej väčšine na workshopoch a aranžovaných fototermínoch. Je nepredstaviteľné, že by divoké tvory s najlepším zrakom na svete leteli priamo k človeku. Dravce dokážu vidieť korisť vo veľkosti myši na stovky metrov a vo veľkosti holuba na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Nie je možné, že by nespozorovali skupinu fotografov. Je isté, že by ju zbadali a zákonite by sa jej vyhli. Podobne to bolo aj na jeseň tri roky dozadu s Výrom skalným zvaným Oliver alebo familiárne Oli. Od narodenia je privyknutý na ľudí a preto spolupracoval jedna radosť. Lietal z pňa na ruku vždy, keď mu blonďavá sokoliarka zamávala jednodňovým kurčaťom. Podobné akcie sú dobré na trénink fotografovania letoviek. Veď čo keby sa nejaký ten slabo vidiaci exemplár rozhodol letieť priamo na mňa.