blog

blog

štvrtok 29. decembra 2016

V HLAVNEJ ÚLOHE: MERG

Mali sme pocit, že losí býk menom Merg na svoju partnerku Emblu žiarlil. Počas ruje je také správanie normálne. Vo voľnej prírode a mimo ruju žijú skôr oddelene. Náš čisto latentný záujem fotografa o modelku si vysvetlil očividne zle. Fero ešte ako tak vyzerá, že by mohol mať aj bočné úmysly ale ja som si istý, že som k nej žiadne signály nevysielal. Prvú hodinu ju žiarlivec neustále sledoval a nespúšťal z očí. Vždy, keď sme pokľakli aby sme prestrčili objektív cez oko drôteného plotu, vyštartoval po nás. Útoky boli simulované. Neboli vedené plnou silou v snahe preraziť plot a vyskúšať hroty parohov. Boli síce rýchle ale skôr elegantné a na efekt. Jednoducho sa pred svojou vyvolenou predvádzal. V niektorých prípadoch dával vopred signály o rastúcej agresivite. Fučal, trochu ručal, dupal prednou nohou alebo sklopil uši pred nastávajúcim útokom. Mnoho krát sa ale tváril, že on nič on muzikant a znezdajky sa zvrtol a jedným skokom bol priamo pred objektívom.




Merg sa prevažne zdržoval v priestore medzi nami a vyvolenou.
Neustále si nás premeriaval skúmavým pohľadom.
 Inokedy ukazoval svoju silu na malom smriečku. Parohami oholil z kmeňa nielen konáre ale aj kôru. 

Malý stromček vedľa ešte aj podupal.

V iných prípadoch nás nechal v kľude fotiť samičku. Ako keby vedel, že v objektíve nemáme periférne videnie. Potichu sa prikradol zboku. Zrazu sa objavil priamo v hľadáčiku. Stál nad nami na kratšiu vzdialenosť ako je minimálna zaostrovacia môjho objektívu. Nebyť plota, už by nebola šanca ani sa prekrižovať. Zareagovať a pokúsiť sa urobiť ostrú fotku bolo nemožné.

Druhú hodinu to vyzeralo inak. Už to bol jeden otvorený útok za druhým. Všetko s rozbehom. Žiadne okolky. Rýchly beh. Hlava dolu. Brzda až pred plotom. Dúfam len, že ho tieto maniere po vypustení prejdú a že sa z neho stane utajený lesný prízrak, o ktorom síce všetci hovoria ale nikto ho nikdy nevidel.. V našich lesoch sa pohybuje množstvo snajperov s ľahkým prstom. Takéto Mergove chovanie by mohla byť dokonalá zámienka pre jeho upytlačenie. 























Na záver bolo jasné, že sa unavil. Ľahol si do snehu, prežúval a už si nás nevšímal. 
Čas na siestu aj pre nás.




pondelok 26. decembra 2016

LOS EURÓPSKY

V minulých blogoch som písal o snahe zanietencov prinavrátiť do stredoeurópskej prírody veľké bylinožravce. Jedným z cieľov tohoto snaženia je obnoviť lesostep ako funkčný ekosystém. Ešte viac ako lesostepi sú u nás ohrozené mokrade. Ak chceme zachovať alebo obnoviť ekosystém mokradí na našom území aj pre budúcnosť, budeme potrebovať pomoc dvoch druhov u nás už v minulosti vyhynutých. Dva nezastupiteľné druhy sú Bobor vodný a Los európsky/mokraďový. Invázny hlodavec si so svojou časťou práce poradí aj sám. Stačí mu legislatívna ochrana. Podstatne horšie je na tom los. Jeho prínos spočíva v spásaní sukcesných - úspešne rastúcich pôvodných druhov. Vytvára tým priestor pre reliktné druhy rastlín bez ktorých je obnova mokradí neúplná a ktorých osud je teraz neistý. Bez pomoci človeka sa ale los do našich lesov nevráti. Čas od času sa nomádske jedince objavia v našich krajoch. Prirodzená trasa vedie z Poľska, cez Oravu, Liptov, Horehronie, Malohont až po Gemer. Ľudia z OZ Žito ( viac na www.zito.sk ) vyvíjajú snahu aby na týchto miestach napomohli vybudovať mikro populácie Losa. Pre migrujúce zvieratá by tak boli miestne lokality viac atraktívne  a mohli by sa u nás usadiť trvalo. Priamo na tejto trase vybudovali dve obory. Každá má 2 ha tzv. aklimatizačnú časť a násobne väčšiu tzv. vypúšťaciu časť. Do zariadení boli dovezené samce a samice losov zo severských krajín. V súčasnej dobe sa aklimatizujú. V horizonte niekoľkých mesiacov bude nasledovať vypustenie do vypúšťaciej časti a potom do voľnej prírody. My sme, s láskavým dovolením kompetentných, mohli nazrieť do zvernice Sekcia. Vošli sme dnu a fotografovali. Samička si nás nevšímala ale losí býk po nás jedným okom neustále pozeral.  Bolo jasné, že skôr či neskôr sa nás pokúsi vykuchať. Pokračovali sme preto v pozorovaní spoza plotu. Viac o tom napíšem v nasledujúcom blogu.

Dvojitá brána zabraňuje úteku zvierat v čase, keď sa v otvorenej vnútornej bráne nachádza človek.
Za vysokým plotom s elektrickým ohradníkom naše sebavedomie výrazne vzrástlo.

Okrem ihličnatého lesa sa na pozemku nachádza rozbahnený potok, ktorý vytvára vhodné rašelinové prostredie. Okolo brehov potoka rastú listnaté stromy a kry.


Losy spočiatku sledovali naše kroky okolo plota. Potom ale dve hodiny ukážkovo spolupracovali. Chodili po okraji lesa a okusovali listnaté vetvičky. Vždy, keď sme strčili objektív medzi oká drôteného plotu, býk po nás vyštartoval .Očividne ho to bavilo. Ona sa pásla a on sa pred ňou predvádzal.