LESMI MALÝCH KARPÁT V

Sneh sa rýchlo roztopil. Všetko v lese už vyzerá tak ako má. Na všetkých úrovniach lesa je plno zelene. Bude pomaly nemožné priblížiť sa k zveri. Hotový špenát. Všade kam sa človek pozrie. Neprestal som však obchádzať známe miesta. Zver sa tam ešte niekoľko dní zdržiavala. Oproti zime však zmenili chovanie a na bežných miestach sa zdržujú v iných úsekoch dňa alebo noci. 

 Srnčia zver sa pokojne popásala alebo polihovala a prežúvala. Bola však ostražitejšia. Už ma nepúšťala k sebe tak blízko ako v zime.

 V korunách sa tento krát promenádovali vrany a veveričky.

Našiel som brloh. Podľa množstva vyhrabanej zeminy sa jedná o brloh jazveca. Podľa smradu ide o brloh líšky. 

 Nasadil som fotopascu a tak sa ukáže kto je tam nájomníkom.

 Nad hlavou ako vždy krúžil myšiak.

Chudobné zimné utlačené malinčie vystriedala vysoká divočina, kde by sa mohol schovať aj dospelý človek. Obchádzal som ju zo všetkých strán. Nechcel som ísť dnu. Očakával som diviaky. Keď som preťal smer vetra, vybehli. Stačil im jeden pohľad, jeden nádych a už išli. Premiestnili sa ale len do susedného húštia. Na moje počudovanie jeden diviak zostal. Pokojne prehrabával napadané lístie. Hľadal niečo pod zub. Vôbec si ma nevšímal. Urobil som zopár snímkov a pokračoval domov.

MYŠKOVANIE

Hraboše a myši tvoria veľkú časť potravy Líšky hrdzavej. Tá používa na ich lov jednoduchú metódu. Myškovanie. Najprv pozorne počúva, kde hlodavec šuchoce. Potom sa potichu priblíži a jediným skokom skočí na drobnú korisť. Efektivita je vysoká. Líška málokedy odchádza z kolónie s prázdnym bruchom.

VRANY

Ľudia všeobecne ale na moje prekvapenie aj tí čo sa prírodou zaoberajú intenzívne, majú tak trochu chaos v tom ako to s tými vranami vlastne je. Prečo sú niektoré sivé a niektoré čierne. Rozdielne sfarbenie pohlaví u vtákov nie je ničím výnimočným. V tomto prípade to tak ale nie je. Z priložených obrázkov je zrejmé, že Vrany popolavé žijú vo východnej časti Európy a na "blízkom východe" a Vrany čierne v západnej časti Európy a na "ďalekom východe" . Slovensko leží presne v miestach, kde sa oba druhy stretávajú. Do roku 2002 boli oba druhy považované za dva poddruhy jednej a tej istej Vrany túlavej. Potom faunistická komisia uznala obe formy za samostatný druh. Aby to bolo ešte komplikovanejšie tak oba druhy nerobia problémy a keď padne slovo k slovu, kľudne sa spolu pária. V jednom páre či v jednom hniezde, potom môžeme vidieť rôzne sfarbené jedince oboch druhov. Deti sú potom miešanci. 

Rozšírenie Vrany popolavej

Rozšírenie Vrany čiernej

Amatérskym ornitológom situáciu ešte komplikujú Havrany poľné, ktoré sa hlavne tým čiernym vranám značne podobajú. Na prvý pohľad ale vidno veľký rozdiel. Havrany majú zobáky holé, sivé a špicaté. Oba druhy vrán ich majú viac kónické a čierne. Na vrchu zobáka majú malé fúziky. 

Kavky tmavé sú tiež sivo čierne ale podstatne drobnejšie a tak vnášajú do problematiky trochu svetla

Kŕdeľ vrán oboch druhov som nafotil na trávniku priamo na našej ulici. Trhali tam na kusy mŕtvolu holuba. Keď som prišiel, drobné telo už bolo prakticky ozobané. Vtáky sa klbčili o posledné zvyšky. Keby sa postarali aj o tie zvyšné holuby v meste, boli by nesmierne obľúbené.

Miešanec

 Zmiešaný pár

 

Záver je teda taký, že Vrana popolavá východoeurópska a Vrana čierna západoeurópska sú dva samostatné druhy, ktoré, ak ich situácia prikvačí, spolu vytvárajú zmiešané páry. S havranmi a kavkami nemajú nič spoločné.