blog

blog

sobota 30. septembra 2017

PREKVAPENIE Z KAŽDEJ STRANY

Ležal som v kroví na spodnom okraji lúky a fotil osamelého jeleňa. Prechádzal sa vľavo odo mňa po trávniku a ručal. V tom sa z druhej strany  začala približovať črieda laní nasledovaná statným jeleňom. Križovali moju pozíciu. Obrátil som pozornosť na pravo. Črieda bola práve v polovici lúky, keď som si periférne všimol veľký tieň z ľavej strany. Stál na kopčeku zeminy priamo na do mnou. Sotva desať metrov. Lane totiž zaujali aj osamelého jeleňa. Vošiel do lesa smerom k nim aby si ich obzrel a pomeral sa so sokom. Keď ma zbadal bol určite prekvapený rovnako ako ja. Možno aj zabudol na lane. Dal mi šancu len na jednu fotku a odskočil. Bol v protisvetle. Nebol však čas prestaviť foťák. Potom sa ešte raz zastavil a venoval mi pohľad. Zase ale len na jednu fotku. Črieda zatiaľ nerušene pokračovala a blížila sa k lesu. Vkročili doň a neomylne si ma okamžite všimli. Počuli cvakanie závierky alebo zacítili "moju kolínsku". Neviem ako to robia. Hneď pobehli na bezpečnú vzdialenosť a zastali. Vyrušili pritom diviaky ležiace v riedkom kroví asi 30 metrov odo mňa. Nemal som o nich ani tušenia. Zaľahnuté a pritajené ma museli nechať prejsť okolo seba. Možno prišli až po mne. Mama sviňa vyskočila a zazerala na mňa. Bolo to ale všetko. Zobrala potomstvo a dala mi čas na výmenu spodných gatí. Mohol som bez ujmy pokračovať v činnosti. Nebol  to boj o život ale do jednej minúty sa zmestilo tých prekvapení naozaj dosť.
















štvrtok 28. septembra 2017

RUJA V CHKO PÁLAVA IV

Sotva 500 metrov lúky delilo tohoto dominantného samca od jeleňa z minulého blogu. Bol oveľa tmavší. Možno bol on alebo jeho predok importovaný: Karpatský. Obnova genofondu v chovoch je dôležitá. Obaja mali len zopár laní. Žiadny ohromný hárem samičiek. Jeleň, ktorého som nafotil a popísal pred rokom ich mal cez dvadsať. Mal by som sa pokúsiť nájsť toho. Jelene sa na lúke navzájom rešpektovali. Nebolo vidno, že by jeden poškuľoval po laniach toho druhého. Keď náhodou jeden z nich pri predvádzaní sa zašiel do bubliny toho druhého, okamžite sa vrátil späť do svojho teritória. Bez bitky. Scény sa striedali a opakovali. Lane sa pásli a prežúvali. Jeleň ručal a predvádzal sa. Tiež príležitostne flemoval. Napokon odpočíval. Pomaly ale iste sa presúvali z hornej časti lúky dolu k môjmu stanovišťu. Jedna laň sa pri pasení dostala ku mne až na desať metrov. Hľadela na mňa ale neutekala. Po hodnej chvíli sa zvrtla a odbehla hore lúkou k lesu. Strhla so sebou celú čriedu. Jeleňovi nezostalo nič iné len sa pobrať za nimi.























pondelok 25. septembra 2017

RUJA V CHKO PÁLAVA III

V počiatkoch ruje si dominantné samce vybojujú čriedu laní. Pre ne sa zatiaľ veľa toho nezmení. Stále sa pasú, odpočívajú a prežúvajú ako keby sa nič nedialo. Opačne na tom sú jelene. Striehnu na ten správny okamih. Lane sú rujné len pár hodín v čase ovulácie.  Obchádzajú preto jednotlivé samice, zňuchávajú a testujú ich pripravenosť páriť sa. Ak je nejaká na rade, už sa od nej nepohnú. Samice sú v kľude. Vedia kedy nastane ten moment. Dovtedy pred jeleňom uhýbajú. Stačí jedna kľučka doprava  a jedna doľava a je po chtíči. V správnu chvíľu jeleňa pripustia a ten na ne naskočí. Takýto režim je pre paroháčov veľmi namáhavý a stresujúci. Neustále musia byť na nohách a v strehu. Obchádzajú lane, snažia sa neodolateľne páchnuť, predvádzajú sa a ručia a ručia. Odstrašujú tým prípadných iných nápadníkov. Keď sa niektorý z nich objaví v okolí okamžite po ňom vyštartuje. Počas ruje stratia až 40 % svojej váhy a vydržia to len zopár rokov. K súbojom dochádza ale nie sú až také časté. Jelene od pohľadu vedia ako na tom sú. Vyrovnaní protivníci sa stretnú vzácne. Do silnejšieho majiteľa laní nazapárajú. Nikto nechce dostať nakladačku. Keď sa už nejaký slabší priblíži k laniam, okamžite je dominantným zahnaný na dištanc. Niet preto divu, že čas od času si aj najlepší bojovník potrebuje odpočinúť.