WAITOV LOM

Waitov lom sa nachádza na tom istom svahu Devínskej Kobyly ako archeologické nálezisko Sandberg známe hlavne kolóniou Včelárikov zlatých. Zhruba 800 metrov južnejšie je situovaný dvoj etážový kameňolom. Geologické zloženie lomu je rozmanité a podľa mňa sa ani nedá výčet všetkého čo sa v ňom nachádza pochopiť. Jednoducho povedané je to odokryté druhohorné morské dno. Obe plošiny sú pohodlne prístupné. Z jednej strany hraničí lom s lesom a z druhej s lesostepou. Pod kameňolomom sa nachádza pás záhrad, ktoré sú plné ovocných stromov. Dno kameňolomu tvorí trávnatá pastvina. Toto všetko je lákadlom pre množstvo zvierat a vtáctva. Cez víkend je miesto vysoko exponované. Všade je plno ľudí. V pracovné dni dopoludnia je to však ideálne miesto pre fotografa. Spevavce sú všade naokolo. V lete množstvo včelárikov a cez zimu poletuje po stenách lomu Murárik červenokrídly. Dá sa vidieť veverička a dokonca aj líška. V časoch kľudu sa na tráve pasú srnky a daniele. V povetrí neustále počuť krkavce a poštolky. V stene možno nájsť výra a nad všetkým vládne Orliak morský. Doporučujem.

Vľavo Sandberg. Vpravo Waitov lom.

Waitov lom

 Krkavce čierne

Veverica stromová

Líška hrdzavá

Sokol myšiar - Poštolka

Daniel škvrnitý

 Orliak morský

Srna lesná

Murárik červenokrídly

Výr skalný

JARABICA POĽNÁ

Nejeden krát ma skoro porazilo, keď mi z ničoho nič spod nôh vyletel kŕdeľ jarabíc. Sú veľmi dobre maskované. Držia sa prikrčené v poraste alebo medzi hrudami zeme do posledného momentu. Zakrádajúceho sa fotografa nechajú prísť až k sebe a keď už stojí priamo pri nich a nič netuší, vtedy sa rozhodnú odletieť. Nie potichu. Nenápadne. Prudké trepotanie krídel je mimoriadne hlučné. Vždy ma mykne a aj si trochu zanadávam, zatiaľ čo jarabice odlietajú nízkym letom. Po roku 1989 sa ich počet nebezpečne znižoval. Po desať ročnom poklese sa ich stavy začali zvyšovať. Hlavne vďaka zmene poľnohospodárskej politiky a vďaka reintrodukciam. Ročne poľovníci vypustili 4000 až 6000 kusov. V zime sa ich počet na našom území zdvojnásobuje. Mierna zima na nízko položených poliach je pre nich priaznivá.

 

SVORKA VLKOV

Je všeobecne  známe, že vo vlčej svorke je prísna hierarchia medzi jej členmi a neustále prebiehajú medzi nimi interakcie aby sa táto postupnosť udržala. Aj táto svorka vlkov bola nafotená v jednej z ohrád v Bavorskom lese. V tej najmenej známej. Mali sme možnosť ju pozorovať v aktívnej časti dňa. Žiadny spánok ani povaľovanie sa po húštinách. Vlky neustále pobehovali po výbehu a očividne kontrolovali celý svoj revír podobne ako to robia v prírode. Nevynechali žiadny kút. Všetko prezreli a označkovali. Alfa pár bol neustále vpredu a očividne bol motorom celej aktivity. Striedavo sa nám strácali z očí aby sa znovu objavili na obzore a prišli pred objektívy. Obiehanie výbehu bolo občas prerušené rôznymi ukážkami spoločenského správania. Spočiatku surovo a opakovane šikanizovali omegu. To je vlk lúzer, ktorý stojí na najnižšom stupni spoločenského rebríčka. Keď si na ňom vybili agresivitu už to potom vyzeralo ako nedeľná rodinná pohodička. Nižšie postavené vlky, pravdepodobne všetko mladšie a staršie deti alfa páru, neustále preukazovali svoju podriadenosť. Robili to rôzne. Snahou hrať sa. Rečou tela. Mimikou tváre. Sťahovaním chvosta. Sklápaním uší. Oblizovaním. Niekedy dominantný pár tieto signály opätoval. Napríklad prívetivým oblízaním tváre. V tom prípade sa podriadené kusy išli potrhať od radosti a vytvárali veľké hromady vlčích tiel, kožuchov a zubov. Niekedy ich odmietal. Odvrátením sa alebo hrozivým vycerením zubov. Vtedy boli nižšie postavení očividne zaskočení. Obdobie párenia sa vlkov pripadá na prelom januára a februára. Boli sme v správny čas na správnom mieste. Dominantný pár nám to ukázal v praxi. Žiadne intímne chvíle. Priamo medzi deťmi. Všetkým na očiach. Urobil čo bolo treba a zase sa zapojili do diania vo svorke. 

 Alfa pár

 Pozornému pohľadu alfa vlka nič neuniklo.

 Alfa pár v intímnej chvíli.

 Dobiedzanie detí do matky presiahlo akceptovateľnú hranicu a tak im to dala najavo veľmi jasno.

Bolo úžasné pozorovať zvieratá, ktoré síce sú nútené žiť v zajatí ale stále sa chovajú ako ich divý príbuzní. Bol to obrovský rozdiel pozorovať túto funkčnú rodinu so všetkými svojimi prejavmi oproti znudeným zvieratám v niektorých zoologických záhradách.