blog

blog

streda 27. júna 2018

MEDVEDE VEĽKEJ FATRY

Moje prvé medvede v danom pohorí vždy uvádzam ako keby som ich poznal všetky. Samozrejme to tak nie je. Tentokrát som mal možnosť prvýkrát fotiť medvede niekde v tomto pohorí. Veľká Fatra je špecifická medzi našimi horami a zaslúži si mať štatút národného parku. My sme do pohoria vošli zo strany Turčianskej kotliny. Miesto na jednom z bočných hrebeňov bolo mnoho rokov monitorované ako migračná trasa veľkých šeliem. Tam sme sa uložili na noc. Medvede na tomto mieste ešte nie sú zvyknuté na fotografov. Museli sme preto urobiť najprísnejšie opatrenia proti úniku ľudského pachu z krytu. Dokonca sme s páskou lepili prieduchy a škáry. Vzduch sa nehýbal. Potili sme sa ako somár v pytli. Najprv sa ukázal dvojročný pestún. Mama sa zase niekde zdržala s nejakým fešákom. Ako vždy neustále monitoroval situáciu a pri najmenšom šuchnutí zobral nohy na plecia. Stále sa však vracal. Bol zábavný. Hlavne, keď sa takmer celý strčil do malého kríka. Trčal mu z neho len zadok. Hneď ma napadla pesnička "Mám malý stan". Pred zotmením prišiel pár medveďov v ruji. Statné šelmy predvádzali obvyklé divadlo. Ona sa robila, že ho nepozná a on ju nasledoval ako šteňa po svahu hore dolu a aj po skalách. Pobehovala ako pojašená. On za ňou. Keby si sadol niekde uprostred, mal by ju neustále na dohľad a nenachodil by sa tak.  Takto sa bavili až do zotmenia a zrazu odbehli. Došiel totiž najväčší veľkofatranský medvedí samec. Hovoria mu Fatranský Grizly. Škoda len, že už bola tma na poriadne fotky. Prišiel aj s vyvolenou. Podľa hluku sa v noci okolo krytu diali veci. Ja som však už pokojne spal. Viktor ma celú noc strážil. Boli to jeho prvé medvede a nemohol oka zažmúriť. 



Mám malý stan.



Tu stál na zvalenom strome asi tri metre od objektívu.








Zátišie divých ruží s medveďom. Ako od impresionistu.



























pondelok 25. júna 2018

ALFA VLK

Bolo sotva pol piatej ráno. Vedeli sme to presne. Čas nám odpočítavali kukučkové hodiny. Ako návnadu sme použili hlavu jeleňa, ktorý nezvládol súboj s nákladným autom. Hlava zaujala jedného Myšiaka hôrneho. Chvíľu otáľal ale potom sa odhodlal. Hneď na to sa ukázal aj krkavec. Ten však zostal obďaleč. Myšiak k hlave dokráčal. Pekne pomaly a opatrne. Napokon sa do nej pustil. Dlho mu to ale nevydržalo. Znovu sa ukázali medvedí šikovníci. Hlava zaujala jedného z nich. Pustil sa do jej prieskumu. Ale aj on bol vyrušený. Prišiel vlk. Neznámy samec, ktorého sme ešte nevideli. Možno to bol alfa vlk a prišiel pozrieť deti. Hlava ho nezaujímala. Asi je dobrý v anatómii párnokopytníkov a vie, že na hlave toho k jedlu veľa nie je. Brucho nemal plné. Nažratý určite nebol. Chvíľu ho iritovali malé medvede a tie nelenili a zmizli mu z očí. Potom zistil, že v lese je súkmeňovec. Priblížil sa k okraju lesa. Začal zavíjať. Druhý vlk pribehol a vyšiel z lesa presne na tom mieste, kde bol očakávaný. Chvíľu sa obaja pomotali po lúke a potom sa stratili v lese. Nám to stačilo na pár fotiek. Hlava jeleňa zmizla až o pár dní. To sme už ale boli doma.
Kukučka jarabá rovno nad krytom.

Myšiek hôrny
Krkavec čierny










Pozor vlk

Zachráň sa, kto môžeš. "Čierny blesk" nelenil a stratil sa v lese. Vlk len neveriacky krútil  hlavou.

Počujúc príchod súkmeňovca z lesa prvý vlk okamžite signalizoval dominanciu vysoko zdvihnutým chvostom.

Nižšie postavený vlk sa podriadil a kamarátstvo bolo potvrdené. To bolo ale všetko. Ako sa stretli, tak sa aj rozišli. Submisívny vlk sa zase stratil v lese. 



Dominantný vlk chvíľu postál pred objektívmi, ukázal, že vie zívať a odbehol smerom k predpokladanému miestu vlčieho brloha. Možno to bol alfa vlk. Otec vĺčat.





Mackovia venovali vlkovi posledný pohľad a začali sa znova venovať kukurici. Lúka predsa patrí im.