blog

blog

piatok 31. augusta 2018

NIKDY NECHOĎ DO VYSOKEJ TRÁVY

Legendárna veta z filmu Jurský park: "Nikdy nechoď do vysokej trávy" mi napadne vždy, keď fotené zviera vojde do tak vysokej trávy alebo buriny, že ho vôbec nie je vidieť. Na mňa našťastie v tráve nestriehnu Velociraptori. Je skúšaná len moja trpezlivosť. V tom prípade treba len čakať a dúfať, že sa zver nerozhodne dať si vo vysokom poraste dvojhodinového šlofíka. Vtedy ma obchádza srdcová príhoda. Keď viem, že v húšti sotva pár metrov predo mnou je spiaci medveď alebo vlk a nespolupracuje, mám pocit premrhanej príležitosti. Ešteže tento vlk bol aktívny a striedal úseky s vysokou trávou a otvorené priestranstvá bez porastu.




























streda 29. augusta 2018

OROL KRIKĽAVÝ

Jedna z vecí, ktorá ma na Bieszczadoch fascinuje je ich premenlivosť nielen v priestore ale aj v čase. Môžem sedieť na jednom mieste počas celého roku a nehrozí mi, že by som sa musel dookola pozerať na tie isté druhy. Ako keby si zver a vtáky zorganizovali rozpis služieb. V auguste prišiel rad na Orla krikľavého. Tento dravec je našim najmenším a zároveň aj najhojnejším sťahovavým orlom. Keď píšem našim, tak myslím stredoeurópskym. Poľskom a Slovenskom totiž prechádza západná hranica výskytu tohoto dravca. Je len o niečo málo väčší ako Myšiak hôrny ale vynahrádza to svojim zjavom. Impozantný, dobre stavaný predátor budí medzi svojimi obeťami určite rešpekt. Na to ale nebrala ohľad drzá Straka čiernozobá. Tá si odtŕhala z mäsa rovno za jeho zadkom. Ťažkú hlavu si z orla nerobila aj keď sa otočil a pozeral rovno na ňu. 












Straka si z dravca nič nerobila.



Druhý orol nepriletel priamo k potrave. Sadol obďaleč a k zákrmu sa predral porastom.