blog

blog

streda 29. apríla 2020

MUCHÁRIK BIELOKRKÝ - PRÍLET SAMIČKY

Je bežné, že na jar prichádzajú na miesto hniezdenia prvé samce. Vybojujú medzi sebou teritoriálne boje, obsadia určité miesto a niektoré druhy aj vybudujú hniezdo, na ktoré potom samičky lákajú. Tak to bolo aj v tomto prípade. Pozoroval som ho skoro týždeň ako sa rozdrapoval po lese. Vypiskoval z plných pľúc aby ukázal aký je borec. Poletoval od jednej dutiny k druhej a obzeral si ich. Ako keby vyberal svadobný dar. Včera sa jeho sen stal skutočnosťou. Priletela. Veľká fešanda. Hneď sa začal naparovať. Lietal okolo nej, strúhal jednu vzdušnú figúru za druhou a dokonca jej priniesol aj nejakú muchu. Asi jej bol po vôli, lebo zostala. Opakovane vlietavala do dutiny a posedávala na konárikoch okolo. Bolo očividné, že sa jej páči. Miesto, dutinka a aj fešák.




Kde sa vzala, tu sa vzala a bola tam.


















pondelok 27. apríla 2020

BRHLÍK LESNÝ - ZÚŽENIE OTVORU DO DUTINY

Tesár čierny, ktorého život počas hniezdnej sezóny budem mapovať v nasledujúcom období, narobil v uplynulých rokoch do toho istého buku množstvo otvorov. Dve z už opustených dutín si zabral pre svoju rodinu Brhlík lesný. Sú sotva meter nad sebou. Otvor pre tesára je však aspoň dvakrát väčší ako samotný brhlík. Neplnil by ochrannú funkciu. Preto brhlíky takúto situáciu riešia originálne. Veľký otvor zamurujú a vytvoria si vstup, do ktorého sa zmestí len drobizg. Postupne na okraj otvoru lepia vrstvy hliny a obkružujú ho vrstvou za vrstvou až dosiahnu požadovaný prierez. 




Bolo kuriózne, keď tesár pri náhodnej návšteve bývalej dutiny v jeho bývalom vlastníctve, pozeral na zamurovaný vchod. Neriešil to. Prečo aj. Niekto mu na vlastné náklady kúpil "bezpečnostné dvere".

Kontrola kvality



Výstelka hniezda sa priebežne doplňuje.



Mezonet












sobota 25. apríla 2020

ORIEŠOK HNEDÝ - VÁBENIE SAMIČKY

Počas celého roku sa oriešky pohybujú v spodných častiach lesa. Poletujú z miesta na miesto v podraste, v kroví či v drevorubačmi zanechanými kopách haluziny. Je to náš najmenší vták. Váži len deväť gramov. Nie je však len tak hocijaký vtáčik. Má dve obdivuhodné vlastnosti. Jedna je, že v zime nocuje spolu viac orieškov. Obsadia vtáčiu búdku alebo dutinu po ďatloch. Bolo objavených aj dvadsať kusov pohromade. Nahrádzajú tým svoju malú telesnú hmotu a zvyšujú šancu prežiť mrazivé noci. Nie vždy sa to podarí a straty bývajú vysoké. Po zime ale uplatní druhú fintu. Viacero hniezd stavia iba samec a potom nane hlučným spevom vo vysokých korunách stromov láka samičky. Čítate dobre. Samičky. Časť samcov totiž má naraz dve aj tri samičky. Idú aj " život položiť " aby v dvoch znáškach ročne straty zo zimy nahradili. Napriek tomu, že je náš najmenší, hlas má jeden z najsilnejších. Prerezáva les ako žiletka. Dobre spolupracuje s nahrávkou. Veľmi rýchlo však stráca záujem. Keď sa presvedčí, že na blízku nie je sok, odlieta. Je nutné fotiť rýchlo.