Keď sa situácia otočí a krajinu zahalí prízemná hmla, treba ísť do vyšších polôh. Inverzia čarovne otočí vypínačom a horné polohy sa rozžiaria v slnečnom kúpeli. Človek sa pritom síce nachodí ale stojí to za to. Dobré svetelné podmienky sú cestou k dobrým fotografiám. Zver si vychutnáva teplé slnečné žiarenie. Po rannej paši si nájde pekné vyhriate miestečko niekde v závetrí a užíva si chvíle pohody. Prežúva potravu a šetrí energiu na horšie časy.
Kombinácia bohato zafarbenej jesennej húštiny so zrkadlovo kľudnou hladinou pôsobí rozprávkovo tajomne a ukľudňujúco. Opak je však pravdou. Brehy aj toky slepých ramien sú divoké a nedostupné. Priam nepriateľské. Porast brehov je nepreniknuteľný. Aby som mohol urobiť fotografie musel som postupovať pozdĺž brehu a ďalej od vody. Čas od času som sa predral k brehu a skontroloval výhľad hore aj dolu "prúdom". Popri brehu sa ísť nedalo. Samotná hladina ramien je pre popadané kmene poväčšinou nesplaviteľná. O to sa postaral čas a hlavne bobry. Nestavajú hrádze a hrady. Obývajú brlohy v brehoch ale v stínaní stromov pokračujú ako keby potrebovali maximálne množstvo stavebného materiálu. Na postup v lodi by bolo nutné prenášať loď každých desať metrov. Hotová divočina. Obýva ju množstvo zveri a vtákov. Veľmi neochotne sa však ukazujú a keď tak urobia, nie je ich poriadne vidieť.
