Základný imperatív divej zveri: "prežiť zimu s čo najmenším výdajom energie" je možno v tejto dobe pozorovať veľmi ľahko. Rovnaké čriedy je možné vidieť v priebehu pár dní na relatívne malom území. Menia stanovištia, nové úkryty a hľadajú nové zdroje potravy. Je pravda, že sú každý deň niekde inde ale je to na tak malom území, že nemám problém ich znovu a znovu nájsť. Aj ja šetrím energiu. Nesnažím sa urobiť fotku za každú cenu. Zbytočne budem zver naháňať, keď ich môžem o pár dní dostať rovno z auta. Keď sa to náhodou nepodarí, zopakujem návštevu lokality o pár dní. Niekedy sa situácia zmení k horšiemu ale vždy sa to nakoniec zlepší. Keď sa to ešte nelepší, ešte nie je koniec.
Črieda Danielov škvrnitých sa pohybuje asi na kilometrovom pasienku od lesa po oráčinu v jednom smere a od cesty k potoku v druhom smere. Nechajú ma k sebe priblížiť len na takú vzdialenosť aby ma mali stojaceho na horizonte. Potom odbiehajú. Pokiaľ mi trčí len hlava či trup, nič sa nedeje. To mi umožňuje s nimi pracovať. Urobím pár krokov smerom k nim a idem do podrepu. Urobím zopár fotiek a postupujem bližšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára