Hovorí sa že: "Šťastie praje pripraveným". Dnes mi prialo aj napriek tomu, že som veru pripravený nebol. Nevedel som, že z domu vychádzam s dvomi vybitými baterkami. Po niekoľkých návštevách lokality je jasné, že zver nemá dobrú skúsenosť s idúcimi alebo stojacimi autami vo svojom okolí. Úteková vzdialenosť je väčšia ako by sme pri fotení potrebovali. Už keď auto odbočí na poľnú cestu, zver spozornie a následne sa otáča a odchádza do vzdialenejších častí. Vychádza mi z toho, že tu môže dochádzať k poľovačkám priamo z auta. Môžem sa len domnievať či sú to poľovníci alebo pytliaci. Pri poslednej návšteve som videl, že črieda vysokej sa pasie v diaľke vľavo pri železničnej trati za dvomi radmi stromoradia. Zapol som foťák a zaklial som prvýkrát. Mal som len 14% šťavy. Zaparkoval som pri nekrytom priecestí a schovaný za železničným násypom som sa plazil na ideálnu vzdialenosť. Mrzlo a v ovzduší bol slabý opar. Les, v ktorom sa lane bežne schovávajú bol na druhej strane lokálky. Mal som ho po pravej ruke. Bežných fotiek čried už mám dosť. Vysníval som si, že sa im ukážem na násype a zver sa inštinktívne pôjde schovať do lesa a ja ich dostanem pri prechádzaní koľají. V jednom momente som sa rozhodol postaviť. Spozorneli, otočili sa a kráčali popri trati smerom preč odo mňa. Zaklial som druhýkrát. Asi po päťdesiatich metroch sa však otočili doprava. V kríkoch som zbadal hlavu vodiacej lane. Sondovala situáciu. Pozerala rovno na mňa. Canon bambitka v mojich rukách sa jej určite nepozdávala ale aj tak sa rozhodla prejsť a dať mi šancu. Črieda ju nasledovala. Pekne pomaly. Nebežali. Na koľajach sa šmýkalo. Pomaly som si sadol a pokračoval vo fotení až prešiel posledný kus. Keď som sa upokojil, bol čas vrátiť sa. Na moje prekvapenie zver lesíkom len prebehla a oblúkom na druhej strane z neho vybiehala práve v čase, keď som bol na pol ceste k autu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára