Po návšteve delty rieky Odry bola len otázka času, kedy sa vyberiem aj do Bieszczad. Čakal som len na odstránenie betónových bariér na hraničnom prechode v Palote. Nechcelo sa mi šoférovať okľuku cez jeden z hlavných prechodov do Poľska. Okamžite po prechode hranice sa začali objavovať možnosti na fotografovanie. Vo vode a brehoch viacerých prítokov Sanu sa ukázalo viac druhov od Trasochvosta bieleho až po Bociana čierneho. Lane a dokonca aj zubor potešili hneď po príchode. Potom som na dve noci zašiel do krytu. Ani som sa neubytoval. Maximum času som chcel stráviť na obľúbenom mieste v prírode. Ľudia okolo mňa by zase povedali, že som mal šťastie ale ja viem, že moje rozpoloženie nemá vplyv na to, čo sa vonku deje. Jednoducho som tam zase bol v čase, keď sa veci diali. Ukázali sa starí známi ale aj jedna nová "nemá tvár" O tom však až v ďalších článkoch.
