Na druhú skupinu kamzíkov som narazil asi polhodinu chôdze nad Kvetnicou. Nevyzerali veru pekne. Práve strácali zimnú strsť. Hlavy a krky mali už vyčistené do letnej srsti. Na tele im však viseli zdrapy starej srsti. Pásli sa vo vysokej tráve. Vyberali si hlavne listy mne neznámych veľkých bylín. Pomaly sa blížili ku mne. Bol som spokojný. Sedel som si na okraji chodníka a kamzíky kráčali mojim smerom. Všade v okolí pasúcich sa zvierat kvitlo množstvo kvetov.
Už cestou v sedačkovej lanovke do Lomnického sedla som zazrel prvých dvoch kamzíkov. V samotnom sedle som najprv pozoroval horolezecké "muchy" v stene a potom turistické "mravce" na chodníku v Malej Studenej doline ako sa snažia vyštverať na Téryho chatu. Nechcem sa chváliť ale aj napriek mojim dioptriam, keď niekde kamzíky sú, vždy ich dostanem. Moje trénované oko dokáže nájsť farebnú alebo tvarovú anomáliu vždy. Tentokrát boli vysoko pod nástupom do steny Lomničáku. Pásli sa na letnej tráve a bylinkách medzi dramaticky napadanými skalami. Vylihovali a prežúvali na hranách obrovských balvanov. Boli pokojné. Nevadili im ani prechádzajúci horolezci. Mal som pocit, že sa na nás pozerajú úplne rovnako ako my na nich.
