JELENE V SANE IV

Po prechode lane s jelenčaťom som to už chcel zase zabaliť a v tom som si všimol, že po prúde sa v strede toku motá mladý jeleň. Tiež sa nehrabal rovno do bezpečia lesa. Užíval si prechádzku medzi kameňmi. Pomaly prišiel k môjmu brehu a popri ňom sa približoval. Okusoval pritom pobrežnú zeleň. V určitý moment si našiel pekné miesto. Zahrabal kopýtkom aby si upravil ležovisko a potom si tam ľahol. Nevidel som či leží v piesku alebo vo vode. Kamene trčali vysoko a bránili mi vo výhľade. Trvalo to asi päť minút. Potom vyskočil a prebehol späť k protiľahlému brehu.

JELENE V SANE III

Tri dni nám pred objektívy neprišiel ani chlp. Záverečný deň som si na rozlúčku sadol na breh Sanu a dúfal v dobrý koniec. Proti prúdu Volavky popolavé lovili ryby a nič nenasvedčovalo, že by sa malo byť niečo inak ako minulé dni. Už som to chcel zabaliť keď na protiľahlom brehu do vody vkročila laň s malým jelenčaťom. Najprv to vyzeralo, že rýchlo prejdú cez prúd a stratia sa v húštine. Potom však laň začala smerovať rovno ku mne. Motala sa. Popíjala vodu. Keď prišla k brehu, začala okusovať listy zo stromu. Potom sa obrátila a začala prechádzať rieku opačným smerom. Tentokrát to už bol čistý prechod. Rezko kráčala k brehu. Jelenča zaostalo. Keď dosiahla breh, hneď sa stratila v zeleni. Jelenča ju nasledovalo.