Prvý slnečný deň po dlhej dobe. Všetko sa rozjasnilo a aj napriek tomu, že bolo desať pod nulou, všetko čo lietalo, pekne ožilo. Všade sa objavili vtáky. Od spevavcov, cez ďatle, labute, volavky až po orliaky.
V okolí hlavného mesta sa sneh už pomaly strácala ale v okolí Dunajskej Stredy ho bolo ešte dosť. Malá anomália len dosvedčuje výnimočnosť tohtoročnej zimy. Toľko snehu a ľadu už roky v okolí Dunaja nebolo. Vo vysokej tráve pobehovali hlodavce. Keď som robil prvé kolečko okolo lokality, spod nôh mi vyletela jedna sovička. Až keď si sadla na zasnežený konár, všimol som si myšku v jej pazúroch. Držal som si odstup aby mi neuletela. Niekoľkokrát si myšku prehodila s pazúrov do zobáku a naspäť. Trochu ma tým zmiatla. Neviem čo som si myslel, že koľko mám času. O ďalšie dve sekundy korisť prehltla a ja som to nestihol odfotiť. Fotiek som mal dosť a tak som sa začal približovať. S plným bruchom sa jej asi nechcelo lietať. Myslela si, že je nenápadná. Snažila sa zamaskovať. Maximálne zúžila telo a imitovala suchý konár. Na moment dokonca zatvorila oči.
