Po dvoch týždňoch kŕmenia sa mladé vlhy odhodlali a povyskakovali z hniezda. Od toho momentu nastalo v okolitých korunách peklo. V hniezde boli potichu. Maximálne doširoka otvárali zobáky v snahe získať od rodičov niečo do hrdla. Okamžite ako povyskakovali, nadobudli dojem, že musia na seba hlasno upozorniť. Veď čo keby si ich mama nevšimla a zabudla ich nakŕmiť. Škriekali ako pominuté. Niekoľko dní po sebe. Fungovalo to. Nedali sa prehliadnúť. Dosiahli čo chceli. Hladom nepomreli.
Pred jazvečiu noru som si sadal plný nádeje, že sa zopakuje situácia, keď sa mi ukázala celá rodina. Každý deň je ale iný. Deti asi niečo vyviedli a mali zaracha. Ukázala sa len jazvečia mama. Najprv zňuchávala a potom sa išla mimo hradný kopec vymočiť. Cestou späť ma asi ucítila. Zrazu sa chovala úplne inak. Bola opatrná. Asi dala deťom signál a tie sa až do tmy neukázali.
V tej istej Drienčanskej jaskyni sa nachádza aj materská kolónia Lietavca sťahovavého. Je to stredne veľký sivohnedý netopier. U nás žije vo vápencových oblastiach Malých Karpát a Slovenského Krasu. Materská kolónia môže mať od sto do tisíc samíc. Vyhovuje im veľký vletový otvor. Loví chrobáky, motýle a dvojkrídlovce rýchlym letom nad krovinatou lesostepou a lesnou vegetáciou. Zimuje v súdržných zhlukoch v podzemných priestoroch.
_2.jpg)
