Ničím výnimočný český vidiek. Polia, remízky, pasienky a drobné háje či lesíky. A predsa sa udialo niečo výnimočné. Myšiarka močiarna sedela na okraji lesa a striehla na hlodavce pod sebou. Blízke polia ešte pokrýval sneh. Jedenkrát sa spustila a skúsila niečo uloviť ale nezadarilo sa jej. Keď som ju obchádzal aby som získal lepší pohľad, odletela mi.
Práve som fotil trskotu pri imele, keď sa zrazu neprirodzene prikrčil. Za chrbtom som počul smrteľný škrekot a periférne okolo mňa preletel tmavý tieň. Asi 50 metrov odo mňa si na konár sadol Jastrab krahulec. V pazúroch držal mladého škorca. Ten ešte žil. Asi dve minúty ešte škriekal a potom stíchol. Krahulcovi sa môj záujem veľmi nepozdával a preto preletel asi sto metrov na iný strom. Dokázal som ho pohľadom sledovať a tak som sa k nemu znovu priblížil. Trochu mi zavadyal brečtan ale ešte stále sa dal fotiť. Potom mi zmizol aby si vychutnal svoji korisť.
