Niektoré dni boli zamračené a temné. Svetla bolo málo a potvory ležali niekde v lese. Na brehu sa objavili len volavky. Jeden myšiak, ktorý neodletel hneď ako som sa priblížil, potešil. Na ten deň to ale bolo málo. Preto som sa ešte podvečer vybral na iné miesta. Dúfal som v bobra a ukázali sa dva diviaky. Koniec dobrý, všetko dobré.
Čím bolo temnejšie a mrazivý vzduch viac rezal pľúca, tým vyššou aktivitou sa prejavovali lišiaci. Pobehovali hore dolu, križovali ramená po novo vzniknutých ľadových mostoch. Vybiehali z jedného tŕstia aby v čo najkratšom čase vbehli do iného na protiľahlom brehu. Občas odtiaľ vybehla samička a utekala pred nadržancom čo najďalej. Ten nelenil a utekal za ňou. Bol by fajn nafotiť párenie. Čakalo ma viacero skorých ranných stávaní aby som ryšavé potvory pri tom pristihol
Neobvyklý mráz pokračoval. Ráno klesala teplota až pod mínus desať stupňov. Ani som nevystupoval von. Len som pootvoril okienko a fotil pekne z vyhriateho auta. Aj vtáky potrebovali rozmrznúť po dlhej a temnej noci. Neodlietali hneď na prvú. Prvýkrát sa objavila líška. Bolo načase. Už prichádzalo obdobie ich párenia. Aktivita sa zvyšovala.
