Hviezdne stálice lipótskeho ramena ako vždy nesklamali. Potápky chochlaté a Volavky purpurové predvádzali svoje predstavenie. Krásne som si zafotil. Potápky mali len jedno mláďa. Možno predátori, možno im zachladla znáška. Dôvod už nezistím. Malé malo neustále tendenciu voziť sa na otcovom chrbte. Mam ho kŕmila malými rybkami. Purpury si lovili rybky samé na viacerých miestach.
Ráno nič nenasvedčovalo tomu, že prefotím výnimočnú hodinu. Len čo som prišiel na breh ramena, okamžite sa to začalo. Volavky a chavkoše lovili rybky rovno predomnou, keď som si všimol nejaký pohyb medzi nimi. Bola to vydra. Na okraji trstinovej steny naháňala vo vode svoju korisť. Volavky na to reagovali a snažili sa vyplašené rybky uchmatnúť pre seba. Ako to už býva, v tom istom momente vyšiel k protiľahlému brehu veľký diviak. Musel som striedať pozornosť na oba smery.
