Príchod jesenných hmiel zmenil dunajskú scénu. Rána dostali nádych tajomnosti. Podmienky tzv. modrej hodiny sa v opare predĺžili. Ale aj po nej sa chuchvalce oparu niesli v slabom vetre ponad hladinu. Dôležití boli herci na tejto scéne. Brodili jednotlivci a aj malé čriedy.
Súboje volaviek o dobré miesto k lovu sú bežné a je ich možné sledovať kdekoľvek a kedykoľvek. Patrí to k ich výbave. Mnohokrát som fotil volavku pri love v peknej pozícií a v peknom prostredí a v tom priletela iná a tú pôvodnú odohnala. Keby tam aspoň zostala ako náhradník. Ale nie. Okamžite si odletela na pôvodné miesto. Mne zostali len oči pre plač. V tomto prípade to ale bolo inak. Ani jedna sa nechela vzdať dobrého miesta. Obe sa snažili konkurenta potopiť pod seba. Klovali sa zobákmi. Celé to trvalo asi minútu. Stratil som prehľad ktorá je ktorá. Nakoniec to jedna vzdala a odletela.
