Každý deň či každú noc príde o život milión myší. Je to ich údel. Byť na spodku potravinového reťazca je ťažká a nevďačná úloha ale príroda im za to nadelila super schopnosť. Je ňou neuveriteľná plodnosť. Pohlavne dospelé a teda aj rozmnožovania schopné sú už v treťom mesiaci života. Gravidita trvá len tri týždne a v jednom vrhu dokážu priviesť na svet až päť mláďat. To všetko štyrikrát do roka. Preto keď ryšavá Sova lesná chytí myš Ryšavku žltohrdlú nejde o žiadnu tragédiu.
Príklad úspešnej záchrany, úspešného odchovania a vydareného vypustenia do voľnej prírody. Počty Tchora tmavého sa zvyšujú. Pre jeho nočný spôsob života to však nie je vidieť. Akokoľvek to je s touto šelmičkou, je nad slnko jasnejšie, že každý zachránený a znovu do prírody vypustený jedinec je prínosom. Tento konkrétny bol vypustený za dedinou do opusteného brlohu pod koreňmi starého topoľa. Bolo jasné, že jeho pozitívna reakcia na zavolanie ošetrovateľky sa z jeho malej vzdorovitej hlavy rýchlo vytratí. Šelmička zdivie a už sa neukáže. Toto moje fotografovanie bolo jedno z posledných čo ho niekto videl.
V nemenovanej českej vesničke býva sotva pár desiatok obyvateľov. Zato je tam množstvo starých hospodárskych dvorov so starými stodolami a hospodárskymi budovami. Okolo je množstvo sadov plných starých rozpukaných stromov. Uprostred dedinky sa nachádzajú dve jazierka. Všetko to tvorí ideálne miesto pre netopiere. Dostatočné množstvo úkrytov, veľa hmyzu a voda. Všetko to tvorí habitat, kde sa netopierom môže dariť. Aj tomu tak bolo. Šikovný domorodci v rámci genetického výskumu odchytili množstvo večerníc a na moju radosť boli medzi nimi dve Večernice parkové.
