Povzbudený pozorovaním raniakov v košickom parku som prehľadal ten pezinský. Samozrejme som cez deň žiadne netopiere nenašiel. Poslali za seba pár poštoliek. Intenzívne tokali. Opakovane sa párili. Zaujímavé bolo, že vždy na tom istom konári. Nerobili to doma, v hniezdnej búdke, ani v hustom ihličí ale na holom konári, všetkým nám fotografom v počte jeden na očiach. Vďaka.
Dlhé roky som tam pracoval ale že je v Košiciach nejaký park Anička som netušil. Je v ňom veľa starých stromov s množstvom dutín po ďatloch. Vo viacerých sa po zime rojili včely. V jednej z nich zimovala malá kolónia Raniakov hrdzavých. Dva z nich sa po dlhej zime pred ňou na popoludňajšom slnku vyhrievali. Tretí vykúkal z otvoru. Musel som sa vrátiť do auta pre dlhý objektív. Akurát včas. Jeden raniak práve vyliezal na druhého. Alebo na druhú. Vyzeralo to ako párenie. Potom pokračovali v slnení. Vyzeralo to ako dovolenka alebo aspoň predĺžený víkend.
