Malá sotva sto kilová medvedička sa k mladému medveďovi chovala priateľsky. Nebolo na nej vidieť žiadnu nervozitu. Bolo vidieť, že komunikujú. Ale iba dovtedy, kým sa neobjavil väčší samec. Mladý utiekol do priľahlého lesa a starší sa blížil k medvedičke. Tá bola z obludy očividne nervóznejšia. Odbiehala. Keď sa k nej opakovane približoval, krčila sa, cerila zuby a vrčala naňho. Skúsený samec ale vedel ako si ju získať. Bol trpezlivý a mimoriadne jemný. Len sa jej dotýkal nozdrami a perami žužlal uško. Po polhodine, keď jej jemno zahryzol do krku, bolo vidieť zmenu v jej správaní. Asi jej statný nápadník zaimponoval, lebo sa rozhodla, že si s ním vymení zopár genetických informácií.
