Tokanie labutí je na pohľad efektné divadlo. Pár dlhých krkov sa synchrónne pohybuje v rovnakých pohyboch a tvaroch. Každý pohyb opakovali niekoľkokrát až do zmeny. Potom pokračovali v novej figúre. Takto až do odpadnutia. Všetko to smerovalo k páreniu a k stavbe hniezda.
Všimol som v povetrí pár Orliakov morských. Najprv len stúpali v teplých prúdoch a tak som myslel, že sa mi o chvíľu stratia z dohľadu. Na moje prekvapenie začali klesať na úroveň lesa a nakoniec si sadli na ostrov v pôvodnom toku Dunaja. Priblížil som sa k ním a z dvoch miest ich aj pofotil. Potom som prekročil tolerovateľnú hranicu a uleteli mi.
Načasovanie je dôležité. Ráno som nemal čas a tak som z mesta vyrážal až okolo desiatej. Po hodine som prichádzal k dunajským ramenám presne v čase keď vychádzali z tŕstia dve diviačie mamy s malými prasiatkami. Bolo ich veľa. Napili sa vody a zase sa stratili do bezpečia hustého tŕstia.
