BISKUPICKÉ LUHY LI

Zveri je dosť. Hlavne všade naokolo dunajských ramien. Ak chceš nafotiť, musíš tam len byť. Okolo bobrieho hradu som prechádzal celé roky. Bobra som tam nevidel. Len kopa dreva rástla a rástla. Sadol som si na breh. Pekne v teple. V aute. Čakal som na dreveného hlodavca. Ukázal sa len raz. Jedno ráno prišiel veľký diviak, malý diviak a na tretí deň líška. O týždeň kačky, kormorán a volavky. Pri kope dreva sa napokon ešte ukázal aj rybárik.

Diviak lesný

Kormorán veľký

Bobor európsky

Rybárik riečny

Líška hrdzavá

Beluša veľká

Beluša veľká

DUNAJSKÉ LUHY CLXXVI

Vodný Robin Hood. Nelúpil a neprepadával výbercov daní v Sherwoode ale kradol drevo z lesného  skladu ťažiarskej loby. Drevorubači brali chudobnému bobrovi jeho biotop. Chrapúni nenažratí ujedali jeho deťom z raňajok, z obeda a aj z večere. To nemohol nechať len tak. Preto sa rozhodol ich úsilie sabotovať. Poodnášal im guľatinu pripravenú na odvoz. Musel prejsť kus cesty po lese. Pokiaľ mu nohy a zuby stačili, odjedol im zo zárobku čo najviac. Spravodlivosť musí byť.

DUNAJSKÉ LUHY CLXXV

Pri silných mrazoch zamrzla všetka stojaca voda a aj tá slabo tečúca na plytčinách a v blízkosti veľkých ľadových plôch. Prístup k vode a tým aj k potrave sa tým pre loviacich vtákov značne sťažil. O jednu takú nezamrznutú plochu sa pred mojim objektívom pobila Volavka popolavá a Beluša veľká. Biely lovec si dovolil uloviť malú rybku a to vyprovokovalo sivého lovca k útoku. Z jeho pohľadu to bola jeho ryba. Musel reagovať.