Či noc či deň, všetko jedno. Keď príde hlad, treba ho zahnať. To, že bobry sú v našich končinách hlavne nočné zvieratá, je známy fakt. Z nory vylezú pod rúškom tmy a vyliezajú na breh vybrať si niečo chutné. Tohoto krásavca asi prepadol vlčí hlad okolo nášho obeda. Pochutnával si na kôre vetvičiek neďaleko od mosta. Videl som ho z auta keď som prechádzal okolo.
Päťdesiaty článok z luhov na ľavom brehu Dunaja. Počas silných mrazov sa v okolí Biskupického ramena očividne nelenilo. Pribudli bobrami pováľané a obhryzené stromy priamo na brehu ramena a aj v lese sa nachádzalo množstvo stromov a krov s obhryzenou kôrou. Vysoká zver sa ťažšie dostávala k potrave na zamrznutej zemi a tak si osladili život sladkou kôrou mäkkých drevín.
Okolo letiacemu orliakovi vypadla z pazúrov na ľad asi kilová ryba. Zaparkoval som, otvoril okno a prestrčil objektív tak aby na mňa nebolo vidieť. Orliak mal asi brucho plné, lebo sa pre rybu nevrátil. Ľahký obed prilákal myšiaka ale nenabral odvahu aby sa ho zmocnil. Nakoniec si ho ukoristila Vrana šedivka. Aj oveľa väčšia volavka sa jej hostine len prizerala.
