Ako som už písal, počasie sa prudko zhoršilo. Vo veľkom kryte nám nič nehrozilo. Podobal sa na vagón. Bol zdvihnutý na pylónoch a výhľad z neho bol do protisvahu. Medvede sa chovali ako po iné večery. Najprv sa ukázali menšie a za nimi väčšie. Zaujímavejšia bola silná búrka, ktorá prišla. Dážď a krúpy medvede vôbec nevnímali. Chovali sa ako by nič. Len ja som si pekne zafotil.
Ráno bolo vždy čas na voľný program. Išiel som na známe miesta a chcel som skúsiť vábiť uralky ako po minulé roky. Na hlas z reproduktoru mi však odpovedala Sova lesná. Preladil som a začal do lesa vyhukovať ako drzý konkurent. Netrvalo dlho a ryšavý samček bol pri mne. Hľadal soka. Nakoniec reproduktor našiel. Dokonalý sluch mu pomohol lokalizovať skrytú hrozbu. Pofotil som ho a potom som započul tichý hlas samičky. Odpovedal som ako samička a o pol minúty priletela aj šedá partnerka. Na prvý pohľad obyčajné predpoludnie a aký pekný zážitok.
Druhý podvečer sme išli zase na nové miesto. Prevažne bukový les pôsobil veľmi fotogenicky. Prvý medveď bol na mieste ešte pred nami. Prakticky na nás čakal. Postupne prichádzali ďalšie. Všetky však boli malé. Maximálne okolo sto kilové. Aktivita bola dobrá a tak som si zafotil. Fotky dolu sú z prvej polovici popoludnia. Potom sa počasie prudko zhoršilo a začalo pršať.
