Keď som sa dostal k hniezdu, tak v ňom všetci spali. Tri mladučké celkom biele bociany boli schúlené za okrajom hniezda. Nad nimi spal otec. Svetločervený zobák žiaril do zeleného lesa. Schoval som sa do stanu, nastavil techniku a čakal. Asi po polhodine sa otec vychytil a odkráčal po veľkom konári z dohľadu. Tam si preberal perie a po ďalšej polhodine sa vrátil do hniezda. Na moje prekvapenie začal do hniezda vyvrhovať nalovenú korisť. Asi ju chcel najprv natráviť aby s ňou deti nemali toľko roboty. Tie sa nahltali a začali navzájom šermovať zobákmi. Otec ešte pozbieral zvyšky a zase odišiel na koniec vetvy. Deti sa zabávali samé. Zrazu sa spustil povyk. Prilietala mama. Okamžite boli všetci na nohách. Deti aj otec. Nasledoval vítací ceremoniál. Všetci piati pískali ostošesť. Potom otec odletel na lov a mama začala kŕmiť deti. Všetko sa opakovalo ako pri otcovi. Deti sa nahltali a mama po nich poupratovala. Potom ešte napravila zopár konárov v hniezde. Napokon sa postavila nad deti, zdvihla jednu nohu, zatvorila oči a dala si šlofika. Bol čas ísť domov.
.jpg)
