O hodinu neskôr už slnko vystúpilo nad obzor a cez medzery v korunách stromov pretlačilo oranžové spoty. Mrazom obielenú trávu a konáre tak osvetlili teplým svetlom. Zaujímavé bolo, že sme mali stan na prísne chránenom mieste. Na okraji malej mokrade uprostred boreálneho lesa. Mohli sme tam byť po dohode s ochranármi. Aby nás mali pod kontrolou, dali za maskovací stan fotopascu so sim kartou. Keď sme po fotení vychádzali zo stanu, pasca vyslala "domov" mmsku. Na fotke sme sa potupne plazili malým otvorom po kolenách po zemi. Rangeri hneď volali domorodcovi, že čo to tam má za dedkov, veď sa váľajú po zemi. Mali z nás srandu.
