Fialové pichľavé kvety plné lahodných semien rástli všade po Bieszczadoch. Nebol preto divu, že som hladné stehlíky videl na každom kroku. Začal som ich fotiť. Systematicky rozoberali kvety a vyberali z nich semená. Zobákom odstrihli letovú časť a semeno plné živín prehltli. Niekedy sa tak zabrali do rozoberania kvet, že mali zobák ponorený v kvete a celú hlavu pokrytú drobnými semiačkami.
Napriek výdatným dažďom bola úroveň hladiny vody v Sane fotogenická. Kamene vytŕčali. Nehrozilo, že by zvieratám z vody trčala len hlava. Hmly boli ráno brutálne. Nebolo vidieť na sto metrov. S vychádzajúcim slnkom sa viditeľnosť zvyšovala. Opar však zostával. Vtáky sa venovali hľadaniu potravy. Po prúde na breh prišla srnka a osamelá laň. Cez rieku však neprešli. Proti prúdu sa mi ukázala črieda laní Jeleňa hôrneho. Neponáhľala sa. Bavili sa vo vode. Čakali na oneskorencov. Keď sa rozhodli, že prejdú na druhý breh, zoradili sa a začali brodiť. Niečo ich muselo vyrušiť. Na breh totiž nevyšli. Otočili sa a vrátili sa tam odkiaľ prišli.
