Dobrí ľudia so Spoločnosti na ochranu netopierov mi ukázali nový rozmer prírody. Všade okolo nás žijú synantropné zvieratá. Niektoré sa neskrývajú a otvorene prebývajú medzi nami. Mnohé z nich nezakryte závislé na človeku. Ťažia z jeho dobroty alebo nezáujmu. Naopak sú také zvieratá, ktoré s nami žijú vo veľkých počtoch ale o nich vôbec ani netušíme. Sú nimi netopiere. Svoje nezriedka s viacerých druhov kombinované kolónie si budujú na povalách starých budov. Medzi takéto patria aj malé vidiecke kostolíky. Netopierie matky v očakávaní si vyberajú bezpečné teplé miesto aby tu spoločne priviedli na svet svoje potomstvo. Prvé dni po pôrode majú deti prichytené na bruchu. Môžu ich tak zahrievať a kŕmiť. Lietajú s nimi aj loviť. Neskôr ich môžu nechať na vyhriatých povalách a nehrozí im podchladenie ani počas studených nocí. Takýchto kostolov som navštívil päť či šesť. Vyžadovalo to zopár akrobatických výkonov na rebríkoch a stŕmych schodoch. Preliezačky do vysokých okien boli pre dôchodcu vyslovene nebezpečné. Píšem o nich a tak som asi prežil.
Sršnie hniezdo
Podkovár malý
Podkovár malý
Netopier veľký
Netopier veľký
Netopier brvitý
Netopier brvitý
