Ďalší diel nočných reflexií s pomocou umelého svetla. Tentokrát s líškou. Musela už byť veľmi smädná lebo keď prišla k potoku, okamžite sa pustila do pitia a dlhé minúty ju nazaujímalo nič iné. Až keď sa zavodnila, začala sa obzerať okolo seba. Brehy a plytké miesta jej poskytli množstvo podnetov a tak si ma moc nevšímala. Po zotmení to bolo trochu iné. Reflektor ju iritoval. Nebola asi zvyknutá, že by jej niekto svietil na nočných výletoch. Za tmy to trvalo len pár minút. Prezrela známe miesta a stratila sa v tme.
