Dobre informovaným domorodcom sa podarilo nájsť dve dutiny, ktoré si tento rok pre hniezdenie vybrali Sovy dlhochvosté. Zo všetkým rešpektom sme sa priblížili na dosah našich najdlhších objektívov a rýchlo urobili zopár fotografií. Na spodných fotkách bolo hniezdo desať metrov od asfaltky. Strach z vyrušenia bol nemiestny. Cez víkendové dni prejde popod hniezdny strom aj stovka turistov, bicyklistov či psíčkarov. Na horných fotkách bolo síce hniezdo uprostred lesa, sovia mama však po našom príchode ani neotvorila poriadne oko. Spala. O mesiac sme prišli pod hniezdo znovu. Les bol zelený a sovíčatá už boli nielen vyliahnuté ale aj odrastené. Boli tri a stále hladné. Netrpezlivo čakali na niečo od rodičov. Tí ich nenechali dlho čakať. Samec ulovil ryšavku a odniesol ju samici. Tá si ju prevzala a zaletela s ňou k hniezdu. Najväčšie zo sovíčat sa presadilo a myš si ukoristila pre seba. Rodičia potom pokračovali v love. Veď aj ostatné deti chceli jesť.
