V čase mojej návštevy mali zubry v obore dôvod na oslavu. Narodilo sa šesť nových zubríčat. Na prvý pohľad ich nebolo vidieť. Mamy s teliatkami nechodili ani na kŕmenie, ktoré sa koná dvakrát denne. Musel som preto obísť oboru dookola. Na moju radosť sa zdržiavali v brezovom háji. Brezy sú fotogenické. Mladé boli v rôzne staré. Od niekoľkých dní po niekoľko hodín. Dvom zubrím mamám dokonca trčali z útrob zvyšky pupočnej šnúry či placenty. Zubríčatá sa chovali primerane svojmu veku. Tie najmladšie sa sotva motali okolo mamy a snažili sa nájsť vemeno. Staršie už od mám odbiehali. Už sa spolu aj pokúšali hrať.
blog
sobota 30. júla 2022
štvrtok 28. júla 2022
DUNAJSKÉ LUHY XV
Prišiel jún a voda neklesala a neklesala. Stále nebolo možné prejsť "v zime bežne schodnými" brodmi. Nepomáhali ani rybárske prsačky. Nezostávalo nič iné len hľadať nové možnosti suchou nohou. Veľakrát to znamenalo vrátiť sa späť lebo sa nedalo prejsť cez vodu, ktorú som pri výbere trasy na satelitných snímkoch. Aj napriek tomu sa nejaké možnosti v hustom lese vyskytli. Nejaké vtáky samozrejme. Srnčia a vysoká zver sa trúsila lesmi už len osamote. Maximálne v dvojici. Doba veľkých čried skončila. Srny a lane sa izolujú v snahe ochrániť čerstvo narodené mláďatá a samce sa bezstarostne túlajú. Striehol som tiež na brehu ramena. Medzi kameňmi na protiľahlom brehu sa objavil bobor. Ťahal si do nory raňajky. Vetva mu zavadzala. Bojoval s ňou v silnom protiprúde. Preliezal práve jeden z kameňov, keď sa pod ním rozbúrila voda. Nevedel som čo sa deje. Až doma na monitore som zbadal veľkú rybu s drobnými šupinami. Konzultoval som to s rybármi a mohol by to byť Boleň dravý. Asi sa tam schovával za tým veľkým kameňom. Šetril sily a striehol na prípadnú korisť. Bobor, čo mu skočil na hlavu sa mu asi moc nepozdával.