Po prvýkrát sa ukázala Kukučka jarabá ale nespolupracovala. Vôbec nereagovala. Len zbesilo prelietala zo strany na stranu. Prvýkrát sa mi ukázal mladý srnček. Parožky mal ako taký čertík. Boli sotva pár centimetrové a boli ešte v lyku. Zvedavo si ma obzeral spoza stromu. Srna ešte neťahala brucho nad zemou ale termín pôrodu sa jej už očividne blížil.
Prechádzal som trochu severnejšie nad kilometrom. Sliedil som po srnčej zveri. Čas od času som z repráku prehral hlas teritorálneho samca Sovy lesnej. Samozrejme som čakal, že sa mi ozve konkurent. Keď sa tak stalo, prekvapilo ma to. Okamžite som zmenil smer a vyrazil za hlasom. Nebolo treba veľa provokovať. Prakticky hneď mi nad hlavou preletel veľký tieň a nad hlavou mi sadol samček Sovy lesnej. Jeho prelet pritiahol pozornosť drozdov a sojok. Zrazu bolo okolie plné výstražného kriku. Sovy v lese očividne nie sú populárne. Drozdy stále útočili a tak samček bol niekoľkokrát nútený zmeniť strom. Všetci sme ho sledovali. Drozdy s cieľom vyďobať mu oči a ja s cieľom urobiť pár fotografií.
Na tretí deň som za danielmi už nešiel. Samozrejme som jedného zazrel. Bol to ten čo už zhodil parohy. Srnec v najlepších rokoch, ktorý ma v uplynulých dňoch tiež potrápil, mal asi svoj dobrý deň. Dovolil mi aby som ho doslova hodinu pásol. Motal sa päťdesiat metrov okolo mňa. Pohybovali sme sa všetkými smermi. Podarilo sa zopár blízkych fotiek. Highlightom dňa bola Sova lesná, ktorá na mňa pozerala z dutiny. Tá bola veľmi plytká. Radšej zvolila útek pred schovaním sa hlbšie. Vyliezla po kôre nad dutinu a potom odletela.
