BIRDWATCHING V TAJGE

Vždy ma prekvapí neskutočné ticho v severskej tajge. Na rozdiel od našich lesov, kde neustále spievajú, vreštia alebo krákajú vtáky, v tajge je ticho. Neskutočné ticho. Všade naokolo život je ale nie je tak ľahko vidieť a počuť ako u nás. V našich končinách zdvihnete hlavu a dám ruku za to, že v krátkej dobe človek na strome alebo na oblohe uvidí nejakého operenca. V tajge ani náhodou. Uvítali sme preto možnosť fotografovať z krytu pred kŕmidlom. Tam človek zmenil bežné správanie vtákov. Bohatá ponuka orechov a semien prilákala množstvo operencov a jednu pracovitú vevericu. Nebol medzi nimi ani jeden typicky severský druh. Prilietali len spevavce typické aj pre naše lesy. Vyplnili sme si aspoň čas medzi pobytmi v krytoch. V jazierku pred krytom plávali samičky Hlaholky severskej, ktoré terorizovali osamelú Kačicu divú. Samozrejme sa objavili aj vrany a sojky v snahe uchmatnúť si niečo z návnady pre medvede. Pre svoje si priletela aj obrovská čajka. To bolo ale všetko.

 Králik zlatohlavý

 Vrana popolavá východoeurópska

 Stehlík zelený

 Slávik červienka

 Ďateľ veľký

 Sýkorka hôrna

 Sýkorka chochlatá

 Sýkorka bielolíca

 Veverica stromová

Čakanie sa dá spríjemniť kúpeľom v chladnej vode.

Hlaholky severské

Kačica divá

 Čajka striebristá

 Sojka škriekavá

 Pinka lesná

VÝNIMOČNÝ GÉN

Keby som videl ojedinelý náhodný zjav dvoch bielych medvieďat, nemohol by som z toho vyvodzovať žiadne závery. Keď mi ale pred objektív prišli medvede z dvoch po sebe idúcich vrhov tej istej tmavej medvedej mamy a v oboch sa našli veľmi svetlé medvieďatá, môžem sa dôvodne domnievať, že je to výsledok výnimočného génu, ktorý môže byť malým krokom v evolúcií. V prírode je možné takmer všetko. K podobnému vývoju už v novodobých dejinách došlo.  V kanadskej Britskej Kolumbií sa z ničoho nič objavili veľmi svetlé medvede. Nazývajú ich Spirit Bears. Beží diskusia či je to nový druh alebo poddruh. Pôvodne americké čierne medvede sa rodia oveľa svetlejšie ako tie čo som videl tu. Nedokážem popísať prečo sa to deje. Snažil som sa to vstrebať ale vysvetlenie je plné slov ako napr. nukleotidová substitúcia v géne, heterozygótny medveď, assortačné párenie a recesívny gén MC1R. Asi to nebude ten istý prípad ale bolo by úžasné mať možnosť sledovať niečo podobné. V minulom blogu som končil tým, že sa objavila medvedica a odohnala veľkého medveďa. Mala so sebou tri mladé. Jedno hnedé a dve takmer biele. Všetky tri boli živé a pobehovali zo strany na stranu. Bolo ťažké dostať ich do jedného záberu. Objavili sa len večer ale za to všetky tri dni. Okolo nich sa pohybovala ešte jedna mladá medvedica. Tá prišla raz aj ráno. Bola výnimočne svetlá a výnimočne pohyblivá. Odhadujem jej tak dva a pol roka. Je to odstavená dcéra tej istej medvedice. Bola extrémne bojazlivá. Bála sa všetkého okolo seba. Okrem veľkých medveďov, mamy a fotografov sa bála aj vrán. Bol to taký malý biely blesk. Nazval som si ju sám pre seba Svetlana. Nikdy neprišla pokojne. Vždy prišla cvalom, uchmatla kus mäsa a zbesilo prenasledovaná šedivými vranami sa stratila na opačnej strane scény.

 Prvýkrát sa Svetlana ukázala skoro ráno. Najprv váhala a potom sa rozbehla.

Končiaca noc dala jej kožuchu modrý nádych. 

Bezpečnosť je prvoradá. Prieskumu treba venovať nejaký čas.

Druhýkrát sa Svetlana ukázala podvečer. Neváhala ani sekundu a rovno sa rozbehla.