Po roku som sa znovu vybral do Loškej doliny v Slovinsku. Pôvodný plán boli medvede na snehu. Klimatická zmena ale rozhodla inak. Po najteplejšej zime v histórií už v lese kvitli kvety. Po snehu či mraze nebolo ani stopy. Prvý podvečer som bol v kryte na úplne novom mieste. Tesne pri štátnych hraniciach. Stromy za medveďom sú už v Chorvátsku. Prišiel mi len tento mladý maco. Odhadujem ho tak na štvorročného a pod sto kilo váhy. Bol opatrný. Dvakrát odbehol aby sa znovu vrátil.
V drvivej väčšine prípadov prechádza zver ráno na ostrov Kormos. Vôbec ma preto neprekvapilo, že šestica holej zveri tak robila tiež. Prekvapilo ma, že o pár minút vkročili do vody na tom istom mieste iné lane s mladými. Nasledovali ich ďalšie a ďalšie. Desiatky a desiatky ďalších. Nakoniec to bola nekonečná rada vysokej zveri. Z kľudnej vodnej hladiny vyrobili biele pereje.
Na mieste kde pravidelne čakám na brodiace jelene som našiel mŕtvu rybku. Telo mŕtveho karasa som použil ako návnadu. Vo vhodnej vzdialenosti naaranžovaný na brehu pekne smrdel do ovzdušia a lákal okoloidúcich mrchožrútov. Ulakomil sa mladý lišiak. Pravidelne zháňa na brehu zvyšky po vydrách. Neprišiel pomaly. Opatrne. Asi nevedel, že ryba to už má za sebou. Zaútočil a pritom si rybku zrazil do vody. Netrvalo mu dlho a vylovil si ju späť. Najprv sa ju pokúsil zahrabať ale keď ma zbadal, radšej ju začal požierať. Asi som vyzeral na to, že by som mu ju mohol vyhrabať a zjesť.
