MEDVEĎ PYSKATÝ

Srílanský poddruh Medveďa pyskatého je vzácny a ohrozený. Je totiž mimoriadne závislý na prirodzenej potrave nachádzajúcej sa v suchých lesoch ostrova. Na rozdiel od európskeho medveďa sa nevie prispôsobiť životu s človekom a nevie ťažiť z blízkosti fariem a polí. Jeho početnosť v divočine sa odhaduje asi na 500 kusov.  Hlavnými zložkami jeho potravy sú hmyz, orechy a pralesné ovocie . Termity a mravce vyhrabáva priamo z ich stavieb a larvy a pandravy z hnilých pňov a spod kameňov. Len ojedinele sa nažerie mäsa z nejakej zdochliny. Sám nikdy neloví. Má evolučne zmenené pery a horné podnebie aby dokázal podtlakom vysávať hmyz a larvy. Dokáže tiež uzavrieť nozdry aby mu tam nevliezli nežiadúce potvory. Jeho pevninského brata sme v Indií videli viackrát. Na prvý pohľad vyzerajú rovnako. Rozdiel bol v tom, že tento Srílanský očividne spolupracoval viac. Našli sme ho sedieť na brehu jazierka. Chvíľu len tak gúľal drobnými očami. Potom sa zdvihol. Prešiel okolo jazierka a nás. Vošiel do  kríkov. Presunuli sme sa na druhú stranu krovia a čakali naňho. O chvíľu sa ukázal. Prešiel vysokou suchou trávou a vyšiel na cestu. Neustále si kontroloval našu pozíciu krátkymi pohľadmi. Pomaly sa vzďaloval po ceste. Potom ju prešiel a vošiel do lesa na druhej strane. Nechceli sme ho ďalej štvať a tak keď o pár sekúnd po tom prišli dve ďalšie autá, len sme im ukázali aby pokračovali a skúsili ho ešte pozorovať. My sme si užívali práve prežité chvíle.

 

 

 

 

 

POĽOVNÍKOV SEN

Takto nejako si predstavujem poľovníkov sen. Kam sa pozrieš všade terč. Stačí zavrieť oči a streliť.

VZDUŠNÝ SÚBOJ II.

Hadiar čepcový  je dravec, ako už z názvu vyplýva, špecializujúci sa na lov hadov. Striehnucich alebo odpočívajúcich dravcov je možné vidieť v národných parkoch Srí lanky veľa. Vrana hrubozobá tiež nie je žiadna vzácnosť. Je síce menej početnejšia ako bežná vrana ale predsa len ju je vidieť často. Epizóda, ktorú sme mali možnosť vidieť, sa ale neopakuje každý deň. Hadiar ulovil zeleného hada ( Grass snake )  v čase, keď ten prechádzal po vysušenej zemi bez trávnateho porastu. Urobil chybu a nekrytý vegetáciou zaplatil najvyššiu cenu. Urobil som zopár fotiek a predátor sa rozhodol, že sme moc otravní a vzlietol aj s hadom. Letel popri ceste. Pohli sme sa za ním. Po cca 200 metroch si sadol na starý strom. Vrana zaútočila prakticky okamžite. Musela si všimnúť úlovok v pazúroch hadiara už skôr. Lietala stále okolo. Silno krákala. Neustále dorážala v snahe získať korisť. Hadiar mal ale pevné nervy. Nepopustil.  Nakoniec sa jej nepodarilo získať večeru. Len si sadla   na vedľajší konár a čakala čo bude. Krákať však neprestala. Aká to podobnosť s ľudským svetom.

 

 

 

 

Čepiec sa mu vo vetre pekne otváral

 

 

SINHARAJA RAIN FOREST

Rezervácia sa rozprestiera na juhu ostrova na ploche viac než 19 tisíc hektárov. Je to posledná veľká neporušená oblasť dažďového pralesa na Srí lanke. Je zapísaná na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V minulosti podobne ako v iných dažďových pralesoch okolo sveta sa drevárske spoločnosti vćhystali začať ťažbu a vkročiť so strojmi do lesa. po nátlaku ochranárov, domácich a zahraničných médií však ťažba bola zastavená. Našťastie. Počas rokoa padne v oblasti 3000 až 6000 mm zrážok. Najvyšší vrch rezervácie meria 1171 m.n.m. Rezerváciou preteká viacero riek. Koruny stromov dosahujú výšky až 45 metrov. V pralese žijú leopardy, rôzne druhy kopytníkov, opice a iné drobnejšie cicavce. Desiatky druhov plazov, stovky druhov vtákov a tisíce druhov hmyzu. Mnoho druhov zvierat a rastlín žijúcich v tomto pralese sú endemické. Z 26 endemických druhov vtákov Srí lanky žije 20 v tomto pralese. Zo 45 druhov plazov pralesa je 21 endemických. Miestnou zvláštnosťou sú tzv. Zmiešané kŕmne skupiny. Sú vytvárané viacerými druhmi vtákov aj napriek tomu, že sú potravnými konkurentmi. Skupinu zvyčajne vedie čierny drongo. Niektoré druhy vtákov sú v skupine celý deň a niektoré do nej vstúpia ak sa objaví v ich teritóriu. Spoločne zbierajú potravu vo všetkých úrovniach pralesa. Navzájom sa prekrikujú a hašteria. Mnoho zvierat, ktoré som odfotil viem identifikovať iba v angličtine a len zopár v slovenčine a niektoré vôbec. To bude vyžadovať viac času. Všeobecne sa v lese a špeciálne v dažďovom pralese fotografuje ťažko. Hustota zelene, málo svetla a pobyt živočíchov vysoko v korunách alebo hlboko v prízemnom poraste sťažujú pozorovanie. Pomôže ďalekohľad a domorodý sprievodca. Aj napriek tomu sme videli množstvo stvorení. Svedčí to o vysokej biodiverzite v tomto pralese.

 

Blue Magpie lodge, kde sme spali

V miestach, kde je prales prerušený je vidieť hustotu porastu a dajú sa rozoznať jednotlivé poschodia.

 

 Možno najmenšia mini orchidea na svete. Každá jedna čiastočka trsu na stonke je samostatný kvet orchidei. Chce to však poriadnu lupu.

 

 Water monitor lizard cez dva metre dlhý

Veverička obrovská alebo Grizzled giant squirrel

 

 Crested Hawk Eagle

Endemit Timáliovec cejlónsky alebo Orange billed Babbler

 Common Jezebel

Takto sa štopká roztrhaná pavúčia sieť

 

 

 Purple-faced langur je srilanský endemit. Slovesnké pomenovanie neviem

 

poznáte ratanový nábytok? Tak toto je ten ratan.

 Sri lanka Tree Nymph je endemit

Endemit Kita ozdobná alebo Srilanka Blue magpie

 

Leech socks zabraňujú pijaviciam v ceste pod nohavice. Nie však pod tričko.

Niektoré stromy sú naozaj gigantické

 

Skoro dvojmetrová atrakcia pre turistov priamo na chodníku

 Water monitor lizard

Kur džungľový alebo Srilankan Jungle fowl