Sokolnícky chovaný Výr skalný nebol zrovna zabijacký typ. Je kľudne možné, že celú samicu bažanta videl úplne prvýkrát v živote. Očakávali sme, že ju načne a pomaly si ju natrhá k obedu. Nemal sa ale k činu. Len tam sedel, obed si držal v pazúroch a nechal sa fotiť. Fotky sú podobne ako pri lišiakovi staré päť rokov. Škoda by ich bola nechávať na harddisku.
Počasie je ako na hojdačke. Mráz so severu strieda atlantické vlhko aby hneď nato uvoľnilo priestor spádu saharského piesku. Keď po brutálnych odmäkoch napadali ešte brutálnejšie dva centimetre snehu, bol to signál na odchod do vyšších polôh Malých Karpát. To znamená tak 400 m.n.m. Tam mal sneh šancu udržať sa aspoň do večera. Napadal nový "prašan". Žiadna súvislá vrstva. Stále bolo vidieť lístie pod snehom. Na konárikoch ale tie centimetre stačia na to aby vytvorili peknú zimnú atmosféru. Prechádzal som sa známymi miestami a fotil čo to dalo. Podarili sa nejaké vtáky a zajac. Srnčia zver mi doslova skákala pred objektív.
Fotografie v tomto článku nie sú tohtoročné. Sú päť rokov staré. Počas zákazu vychádzania bolo viac času na prácu s archívom. Našiel som v ňom ešte nepublikované fotky. Bola by škoda nechať ich len tak na harddisku. Malý lišiak je alebo vtedy bol v starostlivosti človeka. Nebol divý. Preto aj tak dobre spolupracoval. Volal sa Ferdo. Dúfam, že ešte žije.
