blog

blog

pondelok 29. júna 2020

LIETAJÚCI JAZVEC

Ukázalo sa, že strapatý jazvec je vlastne samička. Strapáčka bola oveľa lepšie viditeľná medzi skalami. Vysoká tráva ju čiastočne kryla. Medzi skalami či na nich sme mali pekný výhľad na to strapaté čudo. Klbko nepoddajných chlpov. Pohybovala sa neisto. Mladučká a neskúsená mohla z okolitých skál kedykoľvek spadnúť. V jeden moment sa tak aj stalo. Kráčala po hrane a z ničoho sa zvalila dolu. Dopad bol asi bolestivý lebo ešte minútu po ňom sa hlasito ozývala. Kňučala a píšťala. Mama jej to však neprišla pofúkať. Potom sa to zahojilo a všetko bolo po starom. Prieskum života mohol pokračovať.








 Pád zo skaly z Ferovho pohľadu.

Pád z môjho pohľadu.

Letííííííím !!!!
Au.









Tak tomuto kaderníci vravia vlasový vír.





sobota 27. júna 2020

SRNČATÁ

To mám za to, že som ani nie pred dvomi týždňami v článku Z AUTA IV  frflal prečo sa mne nemôže prihodiť niečo, pri čom by som odfotil niečo vzácne bezpracne. Bez námahy. Len tak. Karma je zadarmo. Po správnosti som mal byť potrestaný tým, že by mi pred objektív neprišlo celý mesiac vôbec nič. Alebo aj celý rok. Stal sa opak. Bol som "potrestaný" tým, že mi hneď obratom pred autom tancovali bodkované dvojičky. V plnej miere som vinný. Priznávam, že aj mne sa môže prihodiť, že získam fotky bezpracne. Očividne sa mi to stáva príliš často. Srnčatá boli v pohode. Mama srna vbehla do krovia. Mladé hlúpučke ešte nevedeli, že človek je zlo a mali by utekať za ňou. Aby toho nebolo málo, tak mi k tomu príroda pribalila ešte aj neuveriteľné množstvo svetla. Zostane záhadou ako príroda vedela, že aj na nedostatok svetla som nejeden krát nahlas frflal. 


















štvrtok 25. júna 2020

LIŠIAK II

Pri akomkoľvek náznaku nebezpečenstva sa zver snaží ujsť a skryť. Väčšinou v hustom poraste alebo lese. Cíti sa bezpečnejšie, keď má pocit vlastnej neviditeľnosti a pritom nestratí prehľad čo sa deje vonku. Získanie fotografií zvierat v hustom kroví alebo v lese je náročnejšie a menej časté. Svetelné podmienky tiež nie sú ideálne. Je preto priam ideálne, keď sa zviera na okamih ukáže. Keď vyjde na otvorený priestor. Keď je prinútené prejsť alebo prebehnúť z jedného krytia do druhého. Vtedy treba stlačiť spúšť, čo to dá. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Lišiak sa kryl v kroví. Plížil sa medzi konármi. Čas od času sa zastavil aby sa rozhliadol. A potom to prišlo. Ukázal sa na otvorenom priestranstve a predvádzal sa ako na prehliadke. Celé to trvalo tak minútu.