VÝRIK LESNÝ

Výrik lesný je naša druhá najmenšia sova. Na Slovensku je sťahovavý. Prilieta na konci apríla a hniezdi na okraji lesov, v hájoch a parkoch so starými bútľavými stromami. Po hniezdnej sezóne t.j. druhú polovicu leta som sa ho snažil vystriehnuť a nič. Skúšal som rôzne časy návštev. Skoro ráno. Večer. Vábil som hlasom soka a hlasom mladých jedincov. Odpovedali výnimočne dobre. Lietal nám ponad hlavy ešte lepšie. Vždy však sadali do hustého porastu. Raz nám dokonca priletela aj Myšiarka ušatá. Strávil som tam hodiny. Až na šiestu návštevu sa mi podarilo urobiť zopár snímkov. Pochybujem, že to bol ale výsledok mojej práce. Skôr medzi sebou losovali, kto sa nado mnou zľutuje. Proste tam len zrazu sedel. Nevidel som ho prilietať. Najprv pri kmeni a potom trochu vyššie v lístí. Celé to trvalo sotva minútu. V súčasnosti už je na ceste do teplých krajín.

VLK A SRNA

Úplne iná káva to bola na pokosených pasienkoch. Na Krywom alebo v okolí Skorodna. Nízka tráva umožňovala dobrý prehľad o situácií. Prišiel som za svitania.  Svetla bolo ešte málo. Krkavce sústredené na suchom strome vyzerali sľubne. Strhnutá korisť mohla byť v okolí. Na pasienkoch pri zrúcanine kostola sa pásol zubor. Býk samotár. Je obdobie ruje a tak nepokojne križuje lesy. Nepostál ani sekundu. Prišla hmla a vyšlo slnko. Blížil som sa k zaparkovanému autu, keď som asi 20 metrov naľavo od lesného chodníka zbadal liezť malého medveďa na strom a veľký stál pod ním. Zaradil som spiatočku. Ani som nefotil. Chvíľu som počkal a potom pokračoval ďalej. Vydýchol som si až v aute. Cestou som sa najprv kochal letiacim Včelárom lesným a potom Orlom krikľavým. Potom som zbadal na svahu srnu. Bohužiaľ aj ona mňa. Pobrala sa hlbšie do hory. Keď sa mi už strácala z dohľadu, zbadal som vľavo od nej druhú. Mala veľmi divnú papuľu a očividne chcela zožrať tú prvú. Bol to vlk. V letnej béžovej srsti ma na prvý pohľad pomýlil. Blížil sa k srne. V momente, keď si srnka všimla vlka a ten zistil, že raňajky mu ujdú, začal si všímať mňa. Obzrel sa. Skúmavo odhadoval či predstavujem hrozbu. Rozhodol sa správne. Bezpečie nadovšetko. Zdrhol. 

Krywe

Na jedno miesto sústredené krkavce môžu signalizovať prítomnosť dravca so strhnutou korisťou.

Zubor hrivnatý

Prvé lúče vychádzajúceho slnka osvietili najprv svah oproti a hneď potom vietor dofúkal hmlu od Sanu. Tá ale dlho nevydržala a slnko okamžite vystrelilo hore. Bol čas ísť domov.

Včelár lesný

Orol krikľavý   

V tomto momente si srna všimla striehnuceho vlka.

A v tomto momente si vlk všimol mňa.

  Posledný pohľad na raňajky a nasledoval útek.

BIESZCZADY XII - VO VYSOKEJ TRÁVE

Na ďalekom "divokom Východe" tvorí neregulovaná rieka San schengenskú hranicu medzi Poľskom a Ukrajinou. V súčasnosti je takmer bez vody. Ľahko by sa dala prebrodiť. Rieka sa našťastie dá oplotiť len ťažko. Svahy nad jej brehmi sú z pochopiteľných dôvodov neudržované a v auguste extrémne zarastené. Vysoká tráva, burina a hlavne nekonečné lány inváznych kvetov vytvorili z krajiny jeden veľký úkryt. Je priam zázrak, keď nejaké zviera vyjde na miesto, kde je zeleň nižšia, spasená alebo udupaná. Keď  sa už aj stojaci medveď alebo dvojmetrový rohatý obor dokáže stratiť  v poraste pred pohľadom fotografa, je situácia vážna.

 Mimo Schengen na dosah ruky.

 Volavky popolavé v koryte takmer bez vody.

 Zubor hrivnatý

 Letecký pohľad do vysokého porastu poskytuje vtákom konkurenčnú výhodu.

 Bez zlomeného kmeňa stromu by Orla krikľavého veru vidieť nebolo.

To, že je na lúke medveď nie je na prvý pohľad jasné. Ako na tom sme, vieme až keď vyjde z húštiny na čistinku.