Oteplenie po poslednej dobe ľadovej spôsobilo úbytok mamutích trávnatých pláni a rozšírenie lesov po celom európskom kontinente. To spôsobilo mohutný úbytok populácie divokých koní. Spolu s tlakom narastajúcej ľudskej populácie došlo k bezbrehému šľachteniu koní na rôzne účely a k praktickému vyhynutiu pôvodného druhu koňa na kontinente. Niekoľko exemplárov sa zachovalo na britských ostrovoch v drsnom prostredí Exmooru. Genetické testy dokázali, že sa najviac podobajú pôvodnému divokému plemenu strednej a východnej Európy. Viac sa dá prečítať na: www.ceska-krajina.cz/klicove-druhy/divoky-kun-equus-ferus/. Projekt návratu Koňa divokého do divokej prírody ako kľúčového druhu má za cieľ zachrániť otvorenú trávnatú step, ktorá je v súčasnosti najohrozenejší biotop. Je to zjednodušené tvrdenie ale Kone divoké, na rozdiel od dobytka alebo divej zveri, majú tendenciu spásať suchú lúčnu starinu, tiež tvrdé vysoké trávy a liany. Vyhýbajú sa pritom kvetom a bylinkám. V zime okusujú kríky hlohu, ostružín a šípových ruží. Ľudia si s touto inváznou a konkurenčne zdatnou vegetáciou dokážu poradiť len s kosačkou a krovinorezom. Spolu s trávou však zničia aj vzácne bylinky a kvety. O živých tvoroch ani nehovorím. Prístup koní je oveľa citlivejší. Prítomnosťou koní na stepiach sa výrazne zvyšuje počet rôznych druhov rastlín. Od byliniek až po orchideje Na tieto rastliny sú často viazané iné druhy. Hlavne hmyz. Kôň divoký je tak neoddeliteľnou súčasťou obnovy kľúčových ekosystémov a biodiverzity v strednej Európe.
Bývalý vojenský priestor Milovice zarastal dvadsať rokov.
Vysoká tráva postupne pohltila celý otvorený priestor.
Niektorým zverom siaha až po brucho.
Dokonale dokáže pokaziť fotografovi radosť.
Vplyv spásania vegetácie koňmi je viditeľný na prvý pohľad.
Vzniká jemná mozaika rôznych stanovíšť.
