Ako som už spomínal, jelene zbierali popadané jabĺčka. Našiel som si pekné miesto a fotografoval ich. Na moju radosť som ich nevzrušoval. Keď vyzbierali ovocie, pomalým krokom sa presúvali k okraju lesa. Tam sa pásli ďalej. Hľadali žalude v lístí. Čas od času zdvihli hlavu a skontrolovali či im odo mňa nič nehrozí. Stále postupovali svahom do lesa. Nemohol som sa dlho zdržať. Mal som termín vstupu do jaskyne a preto som musel pokračovať v ceste.
Už cesta k jaskyni bola radostná. Malá črieda jeleňov zbierala popri ceste popadané jabĺčka. Na najbližšom možnom mieste som sa otočil a vrátil sa na vhodné miesto k foteniu. Samozrejme o mne vedeli. Samotná jaskyňa má približne 300 m a je jedna z najstarších na Slovensku. Odhaduje sa že vznikla pred desiatimi miliónmi rokov. Okrem iných zverov ju obývali aj jaskynné levy a medvede. Svedčia o tom kostrové nálezy. Tie majú v klubovni vystavené miestni jaskyniari. Od dávnoveku bola obývaná aj ľuďmi. Aby som sa do jaskyne dostal, musel som sa spojiť s miestnou legendou. Po krátkom brífingu sme si potom spolu vyšľapali slušný kopec. Vchod do jaskyne je situovaný vysoko vo svahu. Nie je v nej elektrické osvetlenie. Svietili sme si baterkami. Na strope visela slušná kolónia podkovárov malých a jeden osamelý Netopier veľký. Po jaskyni prekvapila ešte Sova lesná pozorujúca svet z dutiny v lipe.
