Tento rok sa určite do almanachov zapíše ako žaluďový. Na duboch a aj pod nimi je nekonečne množstvo týchto plodov. Pri prechádzke lesom je možné počuť ako nepretržite padajú do lístia. Pod podrážkami mi praskali a vyzrádzali všetkým, čo počúvali, že sa blížim. Hríby, spevavce a veveričky sú bežné ale Žlna sivá bola extraordinérne pozorovanie. Ukázala sa mi po dlhej dobe. Už som ju v minulosti fotografoval a vždy to bol zážitok. Môj súkromný dojem je, že v mestských lesoch okolo Bratislavy ich počet klesol. Zvýšenú aktivitu cez hniezdnu sezónu či dutinu s potomstvom som videl naposledy v prvom roku pandémie. Priamo do kmeňa sa snažila vyďobať dieru. Vyzeralo to ako začiatok prác na dutine ale pravdepodobne tam bol nejaký chutný hmyzák, ktorý za tú robotu stál.
