Tak toto bolo moje doterajšie najväčšie jaskyniarske dobrodružstvo. Prakticky sa jednalo o puklinu v horehronskej skale. Žiadna sintrová výzdoba, len skalné steny a blato. Prvých päťdesiat metrov som musel ísť štvornožky po kolenách a rukách v rukaviciach. Každých desať metrov bola mláka a tam som sa posúval len po špičkách nôh a po rukaviciach. Ešte som si k tomu niesol svetlo a foťák. Po tomto dramatickom vstupe sa to zlepšilo. Už sa dalo postaviť ale stále sa nebolo možné vystrieť. Vodu na dne chodby striedali do chodby napadané kamene. Chvíľu sa to podobalo na parkúr a chvíľu prekážkový beh. Dalo sa pokračovať viacerými smermi niekoľko sto metrov. Objavili sme tri druhy netopierov. Podkováre malé, jedného Netopiera veľkého a jedného Netopiera brvitého. Urobil som zopár stoviek fotiek a už sa tešil na cestu späť. Píšem tento článok a tak som to asi prežil.
