Atlantický oceán dodáva na juh Afriky veľa vlhkosti. Vo februári naprší v Angolských horách množstvo zrážok. Voda odteká smerom na východ v dvoch veľkých riekach. V Zambezi a Okawangu. Kým prvá prejde krížom cez Afriku až do Indického oceánu, druhá skončí na polceste. Rozľahlé pláne púšte Kalahari sú dokonale rovné a nemajú žiadny spád. Vody Okawanga stratia svoje koryto a rozlievajú sa na severe Botswany vo vnútrozemskej delte. Krajina vyzerá ako po kľudnej povodni. Všade stojí voda. V čase najvyššieho stavu vody ( od júna do augusta ) má delta rozlohu 15 000 km2. To je zhruba tretina rozlohy Slovenska. Okolo delty sa nachádzajú asfaltové cesty. Priamo v nej žiadne. Poľné cesty sú zaplavené vodou. Návštevníkovi zostávajú dva spôsoby ako sa dostať do oblasti. Malé lietadlá alebo lode. Charakter krajiny je jedinečný. Sústava riečnych kanálov križuje oblasti papyrusom a trstinou zarastených močiarov. Malé ostrovy, ktorých výška je sotva meter nad úrovňou vody sú pospájané vodnými cestami vytvorenými slonmi a hrochmi. My sme použili malé lietadlo Cessna 26 aby sme sa dostali do delty a tam sme používali rôzne loďky. Od domorodých do kmeňa vydlabaných lodiek zvaných MOKORO až po motorové člny pre cca 10 ľudí. Hneď mi bolo jasné, že skúsenosti z iných národných parkov Afriky mi v delte nebudú na nič. Inde stačí navštevovať napájadlá a zver sa stopercentne ukáže. Tu bola voda všade. Mimoriadne ťažké podmienky na život. Aj pre zver. Bolo to prekvapivé aj napriek tomu, že som videl mnoho dokumentov z delty. Hneď mi bolo jasné, že typické obrázky plné zvierat budú vzácnosťou. Kto by chcel žiť stále po kolená vo vode. Nakoniec sme nejaké zvieratá našli ale bolo to najnáročnejšie z národných parkov v Afrike.
Cessna 26
Poľné cesty pod vodou.
Air strip
Mopiri Camp
Uvítací výbor v zimnom oblečení, lebo aj Afrika dokáže byť studená.
Stanový tábor umiestnený na drevených plošinách priamo nad vodou.
Mokoro
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára