Pobytové znaky po bobroch sú na brehoch Dunaja a jeho ramien takmer všade. Prichytiť niektoré z nich pri tom ako stína alebo spracováva strom sa mi ale roky nedarilo. Až teraz. Všimol som si, že cez cestu prechádza veľký bobor. Potichu som sa približoval k tomu miestu a konečne sa mi podarilo pozorovať nášho najväčšieho hlodavca ako okusuje kôru z Topoľa bieleho. Opakovane sa postavil k stromu, odhryzol si väčší kus kôry, ktorý si po tom pohrýzol na drobno. Držal som sa späť aby mi neutiekol do vody. Neustále sa mi schovával za konármi. Hľadal som lepšie uhly aby som mal lepší výhľad. Keď sa bobor nakŕmil, pomaly sa otočil smerom k brehu a "vlastnoručne" vyhrabaným kanálom sa zošmykol do vody.
