Zastávka na odpočívadle Pohranice patrí vždy pipíškam. Veľké asfaltové plochy sú plné vetrom nafúkaných semien. Stačí ich pozbierať. Nebolo ťažké pipíšky objaviť. Sedeli na plote. Keď som pri nich zastavil, zleteli do oráčiny za nim. Začali zbierať steblá suchej trávy na stavbu hniezda. Bol som zvedavý či sa s nazbieraným materiálom vrátia na plochu odpočívadla. Nestalo sa tak. Odleteli do blízkej remízky. Z fotiek hniezda nebude nič. Cez plot skákať nebudem.
Ani v luhoch to v korunách stromov ešte zeleňou nebujnelo. Jarné kvety síce už vychádzali ale prakticky všetky sú jedovaté. Medvedí cesnak ešte nezačal rašiť. Hnedá prevládala. Pomaly prilietali z juhu nové druhy. Niektoré dreviny už vytláčali nové púčiky a veveričky si na nich pochutnávali.
Na vyšších miestach sa zeleň ešte nestihla rozvinúť a tak v lese stále prevládala hnedá farba. Ďatle, srnky či diviaky už očakávali prichádzajúcu jar. Potrava sa ešte hľadala ťažko a tak šetrili silami. Pohyby boli šetrné, odpočinok dlhý. Dobre pre fotografa.
