DUNAJSKÉ LUHY CXXXXVI

Pár labuti hrbozobých by sa dal považovať za domácich. Keď som ja pred svitaním do zátoky prišiel, oni tam spali. Asi po hodine sa zobudili. Len tak plávali po prúde keď doletel osamelý samec. Domáci pán sa naparoval v snahe ho vytlačiť z revíru. Drzáň sa však nevzdal. Asi sa mu samička páčila. Vyzývateľ priplával až k sokovi a začal sa s ním merať. Bolo jasné, že prehovárala reč tela. Na fyzický kontakt nedošlo. Unikalo mi, ktorý z nich je lepší. Samička sa prizerala zblízka. Očividne ju zaujímalo čo sa stane s jej budúcnosťou. Zrazu sa domáci pán "odul" a zaútočil na vyzývateľa. Ten nečakal a vzal nohy na ramená. Vyzeralo to ako keby pôvodný pár obhájil právo na zátoku. Oni to asi brali inak. Vychytili sa a odleteli preč.

DIVIAK LESNÝ IV

Každá hustá remízka medzi veľkými lánmi úhorov schováva veľa tajomstiev. Diviaky, srnce, drobnú zver a množstvo vtáctva. My sme okolo takejto remízky fotografovali mladého diviaka. Behal hore dole po úhore ako šialený aby sa nám hneď na to schoval v kríkoch. Tam som veľa fotiek neurobil. Nezostalo nič iné len čakať kým sa mu uráči vyjsť von. 

DUNAJSKÉ LUHY CXXXXV

K nízkej vode sa pridali ešte vysoké teploty. Zrazu bol pobyt na brehu ramien príjemný už od skorého rána. Vystúpenie z vykurovaného auta nebolo utrpenie. Žiadny mráz naokolo. Stačilo prejsť na breh a užívať si výhľad. Ešte za tmy mi preplávalo desať jeleňov poza chrbát. Do vody vkročili veľmi ticho. Všimol som si ich až keď boli v strede ramena. Na protiľahlom brehu som si prechádzajúcu líšku všimol tiež trochu neskoro. Ona si určite všimla križujúcu veľkú čriedu laní dostatočne skoro. Našťastie ja tiež. Tentokrát mi neutiekli. Vytvorili veľký vodný oblak. Musel by si ich všimnúť aj slepý.

Beluša veľká

Jelene lesné

Líška hrdzavá

Jelene lesné