KUVIK PLAČLIVÝ II

Skoro sme sa zabili. Šoférujem si cestou na srbskú hranicu a už som neočakával, že bude príležitosť niečo odfotiť. Foťák bol už pekne uložený v kufri. V tom som ho zbadal. Kuvik plačlivý sedel na konári pol metra od cesty a pozoroval dianie pod sebou v snahe niečo uloviť. Prešiel som ešte sto metrov. Zastavil a vybral foťák z kufra. Položil som si ho na kolená a vrátil sa autom späť. Keby sme tam dokráčali, určite by uletel. Väčšiu šancu sme mali z auta cez okno. Aj tak bolo.