POTUĽKY V ŽLTEJ

Jeden maďarský maliar sa nám raz počas jedného letného opíjášu zdôveril, že nemá rád leto. Neznášal chvíle, keď les pripomína zeleno  jednotvárny špenát. Teraz mu je dúfam dobre a je spokojný. Všetky odtiene žltej, červenej a hnedej možno teraz bez problémov vidieť v lese. Najviac je však žltej. Kam sa človek a zviera pohne, všade zakopáva o lístie tejto farby. Mám to tiež rád.

 Určite aj lane na okraji lesa

 

 

 

 Aj Havran čierny a Vrana popolavá v hlbokom lístí 

 

  

 Aj Kavka tmavá

 

 Aj Myšiarka ušatá

 

 Aj v tomto období už zmĺknuté drobmé spevavce v korunách stromov.

 

 

 A aj Žlna sivá v žltom mori.

PÔTIK KAPCAVÝ

Pôtik kapcavý patrí medzi naše malé druhy sov, veľkosťou aj sfarbením sa podobá kuvikovi. Žije však iba v horských lesoch. Rozšírené sú v pohoriach stredného, severného a severovýchodného Sloven­ska, kde je 400 až 600 hniezdiacich párov. Podľa odborníkov nie je pôtik u nás ohrozeným druhom a jeho populácia je stabilná. Na hniezdenie najčastejšie využíva dutiny po Tesárovi čiernom, ale zahniezdi aj v prirodzených dutinách a búdkach. Hniezda sú obyčajne vo väčších výš­kach, okolo 10 metrov. Svojmu hniezdovému teritóriu je u nás verný po celý rok. Na rozdiel od kuvika je pôtik typický výhradne nočnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva vo vetvách stromov, pritisnutý ku kmeňu. Aj hlasové prejavy môžeme zaregistrovať len v nočných hodinách, hoci v čase toku sa môže ojedinele ozvať aj cez deň. Keď sa počas hniezdenia potichu priblížime k stromu s dierou a jemne pošúchame po kôre, obyčajne sa samička objaví v otvore dutiny aby sa presvedčila o prípadnom nebezpečenstve. To je vhodný okamih pre fotografa. Obáva sa drobných dravcov ako lasica alebo kuna.  Pôtiky sú na prítomnosť človeka pri dutine tolerantné, neútočia a sú pomerne dôverčivé.

 

 

 

SYSEĽ PASIENKOVÝ

Pôvodne typický stepný živočích. Hlavnými biotopmi výskytu sú trávnaté, neorané plochy s rôznou funkciou, ovplyvnené činnosťou človeka (spravidla kosené lúky, pasienky, medze, funkčné priestory ako letiská, športoviská, Spišský hrad a pod.). V minulosti bol považovaný za bežného škodcu v poľnohospodárstve. V súčasnosti je zákonom chránený. Na ochranu sysľa sú realizované viaceré opatrenia, a to predovšetkým ochrana existujúcich kolónií a zakladanie nových kolónií na vhodných miestach jedincami z lokalít s dostatočne veľkých alebo neudržateľných. Obľubuje výslnné stráne, podmienkou jeho výskytu je, že obývaná plocha nesmie byť rozorávaná. Perspektívne možný výskyt je aj na golfových ihriskách na príklade susednej Českej republiky a Rakúska. Žije v kolóniách. Samica rodí 5-8 mláďat raz za sezónu, v máji alebo júni. Mláďatá sa osamostatňujú po 7-8 týždňoch. Živí sa takmer výhradne rastlinnou potravou, najmä semenami tráv a zelenými časťami rastlín. Na jedálnom lístku má aj poľné plodiny, preto ho často krát prena­sledujú ako škodcu. Má menšie lícne torby ako škrečok, v ktorých si nosí zásoby potravy do svojho príbytku, kde ju potom konzumuje. Na zimu si väčšinou nevytvára zásoby potravy, žije zo zásob podkožného tuku.