Bežným javom májovej Poľany sú potulujúce sa matkou odstavené dvojročné medvede. Prichádza čas medvedej ruje. Samica so zvýšenou hormonálnou hladinou je hnaná nepokojom. Križuje lesy. Mláďatá by ju len zdržovali a obťažovali. Zaženie ich preto niekoľkými výpadmi, keď na nich hrozivo vybehne. Pestúni sa ju snažia ešte zdiaľky sledovať. Stáva sa, že pred kryt príde mama aj deti. Ale už oddelene. Postupne. Keď sa náhodou mladé priblížia viac ako je mama schopná tolerovať, znova po nich vybehne aby im pripomenula, že detstvo sa skončilo. Naučila ich do života všetko, čo by mohli potrebovať. Pestúni sú opatrní a plachí. Často sa obzerajú a vetria. Aj najmenší šuchot v lese je pre ne dôvod na útek. A dobre robia. V moči medvedice sa nachádzajú lákavé hormóny. Blížiaca sa ovulácia rozvoniava po lese na kilometre ďaleko. Veľké samce sa zákonite objavia. Agresívne a vzrušené by mohli byť pre medvieďatá nebezpečné.
Pestúni počkali na hrebeni, kým mama odíde a až potom zišli pred objektív.
Pozor, mama ide!
Keď sa mama vrátila, okamžite odbehli k vzdialeným skalám.
Tu si museli vystačiť samé. Mojkali sa a spomínali na chvíle, keď to robili s mamou.
