BISKUPICKÉ LUHY XI

Keby som bol veverička a chcel prejsť cez rameno suchou nohou, išiel by som dvomi miestami. Kúsok proti prúdu od môjho stanovišťa je nahnutý starý suchý strom tak, že dočahuje konáre stromu na druhom brehu. Po prúde je zase ohnutý živý strom tak, že vytvára oblúk ponad celú vodu. Prvýkrát som veveričku nečakal. Zbadal som ju dolu na suchom strome ako už skákala do húštiny. Druhýkrát som ju zase nestihol, keď dobiehala oblúkom na druhú stranu. Medzitým ale. Prebehla tam aj späť po inom spadnutom kmeni. Ten siahal sotva do polovice prúdu. Musela sa vrátiť a to bola moja chvíľa. Prakticky bezpracne sme sa dostali k fotografiám nižšie. Spolu striehnuci pesimisticky kuvikal, že dnes určite nič nepríde a len čo to dopovedal, skočili do vody dve lane a jelenča. Predviedli aj malú akciu. Nebolo to len jednoduché brodenie aké predviedol mladý jeleň o niečo neskôr. 

BISKUPICKÉ LUHY X

Bodaj by bolo viac takých dní, že zver počká na prvý moment s dostatkom svetla a potom sa rozhodne ukázať. Tentokrát prešli dva pekné jelene a diviačica s mladými presne v takej chvíli. Najprv dvanástorák. Potom mladý jeleň. Napokon mama diviačica s dvomi prasiatkami. Pekne za sebou. Bolo ráno 5:12, deň sa len začínal a už sme mali nafotené. Mohli sme ísť znovu do postele a dospať skoré vstávanie. Bobry nás ale nenechali odísť. Rozhodli sa pokračovať v stavbe hradu. Ponárali sa a vyťahovali z dna staré konáre a nosili ich na kopu k ostatným.