Veľká priekopová prepadlina sa tiahne zo severu na juh tisíce kilometrov naprieč Afrikou. Tu sa tektonická platňa Afriky trhá na viacero kusov. Katastrofa globálnych rozmerov sa tu nedeje po prvý krát. Je to miesto ďalšej nesmiernej tragédie. Tu niekde leží kolíska ľudstva. Invazívneho druhu, ktorý po vyčerpaní všetkých zásob tejto planéty zničí pravdepodobne bez väčšej námahy jej zvyšky a aj seba. Napriek snahe ľudí je to v týchto časoch ešte stále miesto neuveriteľnej zásobárne geologických a ekologických anomálií, rastlinných a živočíšnych druhov. Tiež je aj mekkou wildlife fotografa. Poloha na náhornej planine v Keni aj napriek hĺbke stále zaručuje vysokohorskú polohu. Hrana útesu, na ktorej je výhliadková plošina ( obr. 3) je 2000 m.n.m. Príjemná klíma rovníkovej Afriky a minimum hmyzu robia z tejto destinácie raj dovolenkára.
Keď si tieto tri obrázky pozriete priamo na stránke a nielen v newsletri, tak bude tvoriť takú falošnú panorámu
V prepadline sa nachádza veľa svetoznámych národných parkov napr. Serengeti alebo Massai Mara. My sme ako prvý navštívili nemenej známy. Lake Nakuru. Toto miesto vyzerá ako z Jurského parku. Čas sa tu zastavil. Hneď prvý deň sme sa naň pozerali z útesu Paviánov.
Okolo jazera sa rozprestiera akáciový les. Smerom z okolitých hôr k vode les očividne redne a prechádza do trávnatej savany. To nám umožnilo vidieť pasúcu sa zver. Boli sme pokojní pri zebrách alebo antilopách ale keď sme zbadali dva biele nosorožce, vhupli sme do motora.
Konkurencia tiež.
Zebry sme si nevšímali a ony nás tiež.
Nosorožce sú ale iná káva. Keď sme zbadali ten najväčší možný roh, boli sme fascinovaní. Niečo podobné som nevidel ani v TV. Myslel som, že také niečo môže vyrásť len samcom. Toto ale bola matka s mladým.
úchvatné
fascinujúce
Pomaly a bez nervozity sa pásli medzi stromami. Len volavky sa snažili pochytať vyplašený hmyz.
Boli sme hotoví a ani sme nedýchali.
Takto nejako si predstavujem kolosálne zvery z Jurskej doby
Pomakly sa nám stratili z dohľadu. Pokračovali sme hlbšie do lesa. Hustota porastu narastala. Pribúdali kríky a burina. Zrazu sme asi 600 metrov pred nami zazreli ďalšie dva nosorožce. Tento krát ale čiernymi zvané. Odborný názov je Nosorožec ostronosý.
Okamžite sa snažili ukryť. Je o nich známe, že sú v porovnaní s bielymi extrémne plaché. Snažili sme sa ich sledovať. Obišli sme skupinu stromov a tam nás čakali.
Stačil im však krátky pohľad aby sa utvrdili, že sa im naozaj nepáčime. Pár krokov a boli v húštine. Viac sme ich nevideli.
Neuveriteľné pozorovania. O dva roky na inom mieste v Keni sme ich nevideli po celú dobu safari. Teraz oba druhy pri jednom jazere v tak krátkej dobe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára