KUŇKA ČERVENOBRUCHÁ

Obýva kaluže, jazerá a aj veľké rybníky v nížinách, zriedkavo nad 250 m. Po túto nadmorskú výšku na území Slovenska je všade hojná. Párenie sa začína v apríli alebo v máji, niekedy k nemu dochádza ešte aj koncom júna, resp. v júli. Samec chytá samičku prednými nohami na báze zad­ných končatín. Jedna samička znáša 80 -100 vajíčok, zriedka aj 300. K me­tamorfóze žubrienok na žabky dochádza asi po 3 mesiacoch. No žubrienky možno nájsť vo vode ešte aj v novembri. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze kolíše od 11 do 22 mm. Koncom leta opúšťajú mláky, potulujú sa po zemi a v jeseň po prvých mrazoch vyhľadávajú zimné úkryty, ktoré sa nachádzajú spravidla neďaleko od vody. Základnými zložkami potravy sú larvy komárov a chrobákov, ich zastúpenie v priebehu roka klesá, kým lietajúcich foriem v potrave pribúda. Je najdôležitejším ničiteľom lariev komárov, pritom požiera všetky vývo­jové štádiá kukly.

 

Samček nadúvaním vakov vydáva známy zvuk Unk Unk a vybruje rezonátorom vo vode. Vibrácie sa šíria až k vyvolenej.

Nie je jednoduché byť na jar obojživelníkom. Lomcujú s nimi hormóny a pudy im kážu hlasno sa ozývať. Dobré vibrácie sa však môžu zmeniť na rodinnú tragédiu.

Všade naokolo striehne hladný predátor. Hady a vtáky si nenechajú zájsť chuť na jednoduchú korisť.