Straky majú medzi ľuďmi nelichotivú povesť. Bežne sa im hovorí Straky zlodejky. Ja som ich kradnúť nevidel. Za to som videl aký úžasný rodičia sú to. Na našom dvore si už druhý rok po sebe postavili hniezdo. Okrem spodnej klasickej časti hniezda si nad ním postavili aj strechu. Vchádzali doň úzkym vchodom. Sprvoti som nadával. Nemohol som ich totiž fotiť. Snažil som sa viackrát ale nepodarilo sa. Za to som videl ako sa snažili hniezdo vybrať sídliskové vrany. Strecha hniezda a bojovnosť rodičov ubránila mladé straky. Minulý rok som ich prvý deň mimo hniezda nestihol. Tento rok áno. Z hniezda nevyleteli ale vyliezli. Malými skokmi z vetvičky na vetvičku sa vyšplhali až na vrchol lipy. Sedeli na úrovni nášho okna na štvrtom poschodí. Ticho sedeli a čakali keď im rodičia prinesú niečo jesť. Prilietavali často. Za dopoludnie aj desaťkrát. Mladé straky sa doširoka otvoreným zobákom snažili presvedčiť rodičov, že by to mali byť práve ony, kto dostane túto porciu. Tie však rozdiel nerobili a spravodlivo potravu rozdeľovali. Mladé straky si medzi jednotlivými kŕmeniami cvičili skoky a prelety medzi konármi. Popoludní rodičia zmenili taktiku. Kto chcel jesť, musel si po sústo zaletieť na susedný strom. Chvíľu to trvalo ale čas prvého letu nakoniec prišiel a tým aj koniec fotografovania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára