Po reintrodukovaní časti zubrov do maďarského národného parku bolo cítiť, že topolčianska črieda je zrazu menšia. Počas letných a jesenných fotografovaní som ju fotografoval vždy len v strednej časti obory. Tá je akoby utopená medzi oboma krajnými segmentmi. Nedá sa v nej fotiť s horizontom. Kraje sú naopak vo svahoch. Na nich rastú solitérne duby, respektíve je tam dubový les. Takýto typ krajiny spolu s prítomným horizontom umožňujú atraktívne pohľady. Navodzuje to zdanie voľnej prírody. Zubry nemôžu za to, že sú momentálne v zajatí. Keď všetko dobre pôjde, aj pre ne sa nájde miesto niekde v divočine. Čoraz viac európskych krajín sa zapája do programu ich návratu do prírody. Už to nie je len Poľsko a Bielorusko. Či Slovensko. Zubry už obývajú vhodné lokality naprieč celou Európou. Od Španielska na západe po Rusko na východe, od Švédska na severe po Bulharsko na juhu. Momentálne ich je zhruba 7500 jedincov. Aký to rozdiel od roku 1927 kedy bol v prírode ulovený posledný divoký kus a kedy sa v ZOO nachádzalo posledných päťdesiat kusov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára