Sediac ráno na brehu je človek v dvojitom rozpoložení. Na jednej strane by chcel aby už niečo prišlo a na druhej sa modlí aby to prišlo až za dobrého svetla. Jelene vyslyšali naše modlitby. Trochu nás síce potrápili. Prišli dosť neskoro ale našťastie ešte pred roztrhnutím oblačnosti. Pár minút po prechode rieky totiž spoza mrakov vyšlo slnko a na vode vytvorilo obrovské odrazy presne v miestach kde sa motali jelene. Celé fotenie by bolo len o čiernych parohatých siluetách v slnečnom mega svite. Najprv vkročil do vody na opačnom brehu dvojročný jeleň s jednoduchými parohami. Za ním desatorák. Keď bol mladý v strede rieky, zradil nás vietor. Jeleň zaváhal a začal sa vo vode točiť. Starší jeleň k nemu pristúpil. Tam obaja znehybneli. Desatorák preveroval, čo sa deje. Situáciu vyhodnotil pre nás dobre, lebo nezačal robiť paniku. Len prevzal iniciatívu a pomalým krokom vyviedol mladšieho druha z rieky na našom brehu a asi osemdesiat metrov proti prúdu od nás.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára