blog

blog

streda 28. decembra 2022

DUNAJSKÉ LUHY XXXI

Keď sme prišli k vode bola ešte úplná tma. Nevidel som vôbec nič. Len bolo jasne počuť, že zvieratá už brodia. Rýchlo som rozbalil techniku a pozrel cez hľadáčik. Technológia mi umožnila na displeji vidieť ako za dňa. Dva jelene sa pretláčali vo vode a okolo nich postávalo do desať ďalších parohatých chlápkov. Nebrodili. Len tam postávali a uprene pozerali niekam na protiľahlý ostrov. Bolo tam niečo, čo im bránilo prebrodiť. Niečo v nich vzbudzovalo rešpekt. Trvalo to asi pätnásť minút. To stačilo na to aby sa rozvidnelo. Keď sa pohli, svetla už bolo dosť. 































Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára