V malej zátoke lovili dve Beluše veľké. Jedna chytila množstvo menších rybiek a druhá asi pol metrovú šťuku. Naplnili si bruchá a samozrejme prestali loviť. Posedávali po konároch a pozerali jedna na druhú. Ako sa ukázalo boli to samce. Keď sa nasýtili, nevedeli čo od dobroty robiť. Začali špekulovať čo s voľným časom. Pomaly sa k sebe približovali. Keď boli od seba na pár metrov, zmenili reč tela. Natiahli krky, zobáky zdvihli do výšky a začali sa premeriavať. Asi došli k nejakému výsledku, lebo s tým prestali. Začali sa zase venovať lovu. To im však nevydržalo dlho. Zase sa k sebe priblížili. Tentokrát to netrvalo dlho. Zase si pomerali choreografie a hneď sa na seba vrhli. Navzájom na seba naskakovali. Snažili sa sokovi zasadiť úder dlhými nohami aj zobákom. Keď sa jeden dostal nad druhého, snažil sa naňho dopadnúť a zatlačiť ho pod vodu. To sa dookola opakovalo. Bol som prekvapený urputnosťou a vytrvalosťou. Súboj ešte zďaleka nekončil. Stále na seba útočili. Boli na rezoznanie. Nemal som šajnu, ktorý z nich víťazí. Až po jednom útoku sa jeden dal na útek. Alebo na úlet. Víťaz neoslavoval. Cena pre víťaza sa nekonala. Samička tam nebola. V ten deň si to pre veľký úspech zopakovali ešte dvakrát.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára