Vypozorovaný algorytmus v chovaní diviakov som využil a na ďalší deň som už striehol priamo oproti miestu, kde sa ráno schádzali aby zaľahli do tŕstia a dobre sa prespali ukrytý v bezpečí pred zrakmi poľovníkov. Nesklamali. Prišli. Skupina šiestich diviakov. Nebol medzi nimi žiadny veľký kus ale v čiernej zimnej srsti vyzerali pôsobivo. Ako sa objavili, tak sa aj stratili. Frflal som si pre seba, že sa mohli zdržať dlhšie, keď sa objavila hlava jedného z nich. Za ním vyšli z tŕstia aj ostatní prasáci. Trochu sa pomotali a zase sa stratili aby znovu vyšli na inom mieste. Vykazovali mne neznámu aktivitu. Robili to dobre a tak som neprotestoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára