Čakal som na bobra z minulého článku. Okolo boli husté bukovo jedľové lesy. Ideálne pre sovy. Nebolo do čoho namieriť objektív a tak som len tak na skúšku púšťal hlas teritorálneho samca uralky. Po pár minútach sa z lesa ozval "nasrdený" domáci konkurent. Nestihol som sa ani prebrať z letargie a už sedel na suchom strome rovno predo mnou. Prekrásny exemplár. Chvíľu sa prekrikoval sorry prehukoval s mojim reproduktorom. Nenašiel nič podozrivé a tak odletel. Nevzdal som to a použil hlas roztúženej samičky. O pár sekúnd bol naspäť. Sadol si na živý strom hneď vedľa. Sotva vyrážal puky. Bolo na ňom množstvo drobných vetvičiek. Nech som robil čokoľvek, vždy mu na fotke jedna zakrývala oči.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára