Na rozdiel od jesene sokolnícky vedený Orol skalný nebol moc ochotný lietať. A pred objektívmi už duplom nie. Odletel niekam do lesa a potom ešte kráčal niekam na obzor či na hrebeň. Tam sme ho strácali z dohľadu. Bolo jasné, že ho udržíme na dohľad len korisťou. S pohodenou srnou už to potom bolo ľahké. Vedel čo má robiť. Vzniklo množstvo pekných fotiek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára